Pieces of me

"Keď každý deň iné ja si obliekajú"
Veľmi sa mi páči tá veta, je to výstižné , je to tak:) dokonca mne sa stáva, že sa zmením za 5 minút a pritom som stále tá istá osoba, ale v tom sa vyznajú len tí najbližší, lebo ma poznajú:)
Niečo sa ma silno dotkne, neviem sa tým vysporiadať, trápi ma to, musím počkať kým to vo mne prehrmí , alebo prídem nato, že som niečo zle pochopila a zbytočne som sa trápila. Ale keby som sa taký čas donútila byť iná , to už by som nebola ja .
Hovoríš, že život ťa učí mlčať, tak neviem podľa mňa to nie je až taká tragédia, umlčať niečo to je iné, ale ak máš možnosť tak radšej hovor, nie je dobré dusiť v sebe horké myšlienky.
Obdivujem tu tvoju maliarku, ako neúnavne tu maľuje, nič ju nerozhádže, kašle na svet, robí si svoje :)
dobrú noc ti prajem :)

a veľmi temné, až ma znepokojujú. Tvoje vnímanie sveta je dosť odlišné, než bežné. No všetko, čo môžem urobiť, je napísať tento komentár, že si to myslím... Rešpektujem Tvoju silu a neviem, ako inak to napísať, nech to nevyznie ako fráza. Asi si si všimla, že obdivujem Tvoje umenie už dlhšie, ale tiež asi zapadám do tej skupiny ľudí, ktorí menia svoje ja.

Nuž, každý sme iný, každý deň, čo má svoje pre i proti. Vplýva na nás veľa vecí, ktoré nás formujú.
Ľudia nie sú ľuďmi. Nechcú počúvať to, čo im môže pomôcť, pretože sú pohodlní, radšej budú počúvať niečo, čo im je nanič, ale hladká to ich ego. Preto si myslím, že je to tragédia alebo lepšie povedané tragikomédia, pretože sa obraňujú úprimnosťou, čestnosťou a podobnými cnosťami, ale málokto taký skutočne je (a to nezištne) a málokto si to skutočne váži.
Tá maliarka ma celkom vytihuje, tiež si žijem v svojom svete. Toto je však miesto, kde si sem-tam vylejem nejaké tie myšlienky z hlavy; také malé útočisko.

Nepokladám svoje úvahy za temné, maximálne sú pesimistické alebo realistické. Ale nie všetky. Celkom zvláštne, už som sa stretla s nejakou tou hŕstkou ľudí, ktorí zmýšľali podobne, len to nevedeli správne vyjadriť. Bohužiaľ neboli to ľudia, ktorí by ma dokázali posunúť ďalej (už toho nebolo veľa, čo som sa od nich mohla naučiť), skôr to boli takí, ktorí potrebovali byť vedení. Každopádne, je od Teba veľmi pozorné, že navštevuješ môj blog, skutočne si to cením a súčasne Ti ďakujem. Samozrejme o Tvojich návštevách viem už dlhšie.
Zmeny charakteru človeka sú nevyhnutné. Podstatné však je k čomu spejú. Tak či onak mysli na to, že všetko zlé je na niečo dobré a naopak. Závisí od Teba ako to dokážeš využiť (pretože dobro a zlo sú len pojmy, vytvorené človekom, a teda vo všeobecnosti vesmíru nemajú žiadnu platnosť).

<p><a href="http://www.agrohase.sk/" title="agrohase.sk - chovateľské potreby pre zvieratá.">www.agrohase.sk - chovateľské potreby pre zvieratá.</a></p>

<p><a href="http://www.obchodhraciek.sk/" title="obchodhraciek.sk - Internetový obchod hračiek.">obchodhraciek.sk- Internetový obchod hračiek.</a></p>

- niekedy je dobre mlčať a niekedy sa úprimne porozprávať a niekedy vykričať...- všetko má svoj význam...

Tvoje myšlienky úplne chápem.
Je dobre si uvedomiť,že každý sme na inej úrovni a preto sa aj ťažko chápeme.A aby to bolo ešte zamotanejšie :-))...raz sme žiakom a raz sme učiteľom -vo vzťahoch.

!

Nuž, mám pocit, že celkovo je lepšie mlčať. Aspoň v súčasnej dobe.
Samozrejme, že sme každý na inej úrovni a na 100% sa chápať nikdy nebudeme, ani kebyže máme iq 150 :)

prečo práve v súčasnej dobe mlčať ?...- je sloboda slova !...

V tom pojme dobra a zla sa zhodneme, ďakujem za pripomenutie. Vesmír je neosobný a nezaujatý, nie je nik, koho by zaujímali ľudske osudy, okrem človeka samotného a možno niektorých mimozemšťanov, ak tam sú :) Ale len hlupáci veria, že nás možno chodia pozorovať nejakí mimozemšťania. Normálny človek predsa vie, že takí priemerní mimozemšťania majú plné ruky práce s tým, žeby sa maskovali za svetových vodcov a ovládali svet a myslenie ľudi :D

Akokoľvek, človek sám vytvára podmienky pre to, čo sa mu stane už len tým, že sa pre niečo rozhodne. Väčšinu z toho, čo prežíva, si pričaroval sám v rámci podmienok, aké má k dispozícii. Ty si napríklad krásna a veľmi rozumná a máš teda predispozície k tomu stať sa úspešnou modelkou a tiež záleží na Tebe, či dokážeš využiť situáciu. Rovnako sa môžem rozhodnúť využiť akýkoľvek svoj talent a robiť to, čo ťa baví.

Tá maliarka maľuje farebný obraz uprostred temného cintorína, kde z hrobov vychádzaju zombíci, lenže ona sa nenecháva rušiť a stále vidí ten krásny svet, k čomu poukazuje aj to, že sa stále usmieva :) Je sama sebou, nemá strach, ale snaží sa dosiahnuť svoj zámer.

*si pričaroval sám v rámci podmienok, aké MAL k dispozícii

:D Mmmmm, a ich vodca bude určite pápež. Veď si všimni ako sa zvykne "ľudsky" tváriť.

Človek si vymýšľa pojmy aby vytvoril určité hranice, ktoré vlastne obmedzujú jeho rozvoj a chápanie všetkého na vôkol. Ha, ja nie som krásna, krása je aj tak relatívna: stačí len správne svetlo a uhol. Modelkou už veľmi nemám šancu byť, pretože mám takmer 21 rokov a s modelingom sa začína okolo 15. Možno mám predispozície byť významnou dominantnou osobnosťou, lenže pripadá mi to všetko ako tenké lano, po ktorom chodím a kedykoľvek z neho môžem spadnúť a to do celkom hlbokej jamy, z ktorej sa už nemusím dostať. Niekedy si hovorím, že by bolo lepšie hneď vidieť výsledky našich rozhodnutí, a teda vedieť kam ktorá cesta smeruje, lenže bohužial taký jednoduchý život nikdy nebude.
Problém s mojimi talentami je asi taký, že keď som bola malá, bolo ich veľa. Lenže moji rodičia žiadny nepodporovali, takže sa začali strácať. Čosi ostalo, ale sú to už len také chabé pripomienky toho, čo tu bolo a čo z toho mohlo byť.

Pre mňa je ťažké rozhodnúť sa pre jednu vec. Možno je to tým,že nad tým príliš veľa uvažujem, možno je to niečím iným. No vždy zvažujem či je to naozaj správne, kam to povedie, aký presný výsledok to bude mať a čo tým aj stratím a ktorá cesta by mohla byť lepšia. Obávam sa toho, že ak pridlho ostanem pri rozhodovaní, nikdy sa nepohnem ďalej, pretože ak aj spravím krok dopredu, ten nasledujúci bude nazad. Keď nachvíľu opustím tento organizovaný chaos a snažím sa nazrieť do svojej podstaty, mám akýsi pocit, že by som mala byť niekde hore. Na vrcholku pyramídy. Cítim sa ako dominantná osobnosť, ajkeď nemám vždy 100%-né sebavedomie. Tak trochu mi ho pomáhajú dvíhať rôzne psychologické testy, ktoré tiež potvrdili, že patrím tam hore, medzi riaditeľov firiem, politikov a celkovo ľudí, ktorí by mali mať istú zodpovednosť a ktorí sú síce nahraditeľní, ale nie tak ľahko ako tí ľudia pod nimi.
Na druhú stranu sa obávam, že aj ak by som mohla dané funkcie plniť na jednotku s hviezdičkou, možno nie som schopná prejsť tú cestu k nim a dostať sa tam.

Nuž áno, ohľadom tej maliarky máš pravdu, len som sa už sama poučila, že niekedy je lepšie dvakrát zvážiť či sme hodní dosiahnuť to, čo si dosiahnuť želáme. Nech sú naše ciele akokoľvek čisté, úprimné a šľachetné, niekedy ich aj tak nemôžeme dosiahnuť. Ale možno si toto myslím preto, že neviem úplne správne pracovať so silou vôle.

Benedikt rulez :)

Podľa mňa sú pojmy, slová a všeobecne akékoľvek symboly odrazom toho, čo si človek uvedomuje, že vníma a čo dokáže vo svojej imaginácii spracovať. Slová označujú predmety a vnemy všeobecne (aj vnútorné, ako napríklad city a fantázie) a umožňujú ľuďom dohodnúť sa na spoločných cieľoch ako aj na ceste k nim. Ale to vieš, len si navyše uvedomuješ, že súčasne so slobodou na jednej strane prichádza obmedzovanie na strane nejakej inej. Pozitíva sú stále krajšie.

A nemusíš sa obmedzovať na všeobecne uznávané pravdy - realitu si vytváraš sama a štandardy je možné zmeniť, ak rozhodnutie vychádza z Tvojho vnútra.

Mohol by som urobiť taký všeobecný rozbor Tvojej osobnosti, ale malo by to skôr asi Forerov efekt, pretože na priveľmi konkrétne odhady si netrúfam, ale ak Ťa smiem posunúť.... vlastne napíšem o tom Foresovom efekte článok, keď bude čas. Zvykne sa vravieť: "Kde je vôľa, tam je cesta." A voľa vychádza z vnútorných motívov človeka - najprv je nutné poznať svoj cieľ... Život je dočasný a jednotlivé organizmy umierajú a striedajú ich ďalšie. Živé bytosti sa snažia zachovať svoje gény, prežiť, to je z evolučného hľadiska hlavný cieľ a ostatné sú odvodené. Okrem toho sú u človeka osobné a spoločenské ciele a materiálne a spirituálne ciele.

Chvíľku som uvažovala, či je správne stotožniť sa s Tvojím tvrdením, a nakoniec som sa rozhodla, že námietka, ktorá mi v tom bráni, je skutočne podstatná. Ide totižto o to, že človek nie vždy všetko pomenuje správne alebo dostatočne výstižne. Možno práve preto sa ľudia nie vždy dohodnú na spoločných cieľoch ako sám tvrdíš. Krásne je všetko ak to vieme využiť k svojim cieľom, ktoré nemusia byť len egoistické. Aj negatíva nám môžu dopomôcť k dobrej veci, určite to sám poznáš.

Kiežby som si realitu mohla vytvárať sama. Lenže v takom prípade sa veľmi líši od všeobecnej a dochádza ku konfliktu, rozporu.

Rada si Tvoj článok prečítam, informuj ma prosím keď bude hotový. Som si vedomá toho, že o mne nevieš všetko, ale to nevie nikto. Preto môžeš pokojne vyjadriť svoj názor, podstatu, si myslím, zachytíš tak či onak. Nuž, ja sa riadim skôr "Cestu si nájdem, alebo spravím". Život je až kruto krátky, verím, že aj ty máš plno cieľov, no si si rovnako vedomý ako ja, že bohužiaľ nie je možné ich všetky dosiahnuť, pretože potom aj tak prídu nové a nové.

Nuž myslím, že evolúciou sa všetko šľachtí, lenže aj to je dvojsečná zbraň. Pozri aký je dnes človek krehký tvor, už by v prírode bez všetkého, na čo je zvyknutý, sotva prežil. Jeho imunita je slabšia, celý je slabší. Napríklad ľudia v stedoveku mali väčšiu silu a boli odolnejší. Kam to speje?

Záleží na tom, aká zručná si v nižšej mágii, či dokážeš slová, jazyk tela (mimiku, gestá, pohyby) a svoje vlastné myšlienky využiť vhodným spôsobom. Samozrejme, že máš pravdu, ale toto je subjektívna pravda. Podľa mňa je lepšia tá subjektívna pravda, že slová sú presné a dokážu dokonale poslúžiť k účelom, k akým smerujú. Toto je aj základom rôznych hypnotických techník a tiež podstatou myslenia rôznych charizmatických či vplyvných ľudí. Ale že je to lepšie, to je znova subjektívna pravda a vzniká taká motanica :) Teda ak je človek rozhodnutý pre konkrétnu voľbu, nie je to motanica, ale ak nie je, môže to pôsobiť zamotane.

Základom akejkoľvek dohody sú vymedzenia spoločných záujmov, alebo sa proste vymenuje jeden človek, ktorý má vodcovské sklony a ten to celé určí tak, žeby u ostatných nedošlo k vzbure a riadi svoju spoločnosť... Človek môže byť čímkoľvek chce, ak je zbehlý v nižšej mágii a má silné vnútorné presvedčenie. Tá sila je vnútri každého človeka, človek je najvyšším zdrojom sily a poznania. Je jedno, na akej je mentálnej úrovni, hoci je pravda, že niektorí majú k tomu lepšie predispozície a tí sú vyvolení viesť ostatných.

Hanibalov výrok poznám tiež, ale je pre mňa záhadou, ako dokážeš s takým negatívnym myslením prežiť :) Síce mňa to posúva, pretože ja sa na všetko snažím pozerať z čo najširšej perspektívy a keď mi niekto poskytne negatíva, rýchlejšie mi prídu na um pozitíva.. Skúsil som istý čas žiť s brutálne negatívnym myslením a takmer ma to stálo život, dostal som sa až na hranu a niekedy neviem, či som tú hranu už neprekročil a toto sa mi len zdá, ale život stále trvá.

Skor asi napisem este clanok o Deklaracii ludskych povinnosti, ale teraz mam toho plno.. O tom Forerovom efekte dam vediet :)

Neviem. Keď ja mám väčšinou pocit, že slová nie sú postačujúce. Nech sa s nimi snažím vyjadriť akékoľvek pocity, city, myšlienky, stále sa mi zdá, že je to nepresné ako keď je človek krátkozraký: vidí daný predmet a vie, čo to je, len to nie je ostré, ani okraje, ani stred, a preto si vlastne nemôže byť istý ako presne daná vec vyzerá. Prepáč, lepšie prirovnanie ma momentálne nenapadá. Nuž, reč tela je zaujímavá kapitola sama o sebe. Snažím sa ju ovládať, no nie vždy to ide. Všimla som si napríklad, že moje sebavedomie sa niekedy neodvíja len od toho, aký mám deň, ale aj od toho, ako som oblečená, pretože to zjavne tiež formuje to, ak osa cítim. Je to komické, plytké a povrchné, ale zjavne v danom momente podvedome zvažujem, že ma podľa toho ľudia súdia. Dnes som nebola oblečená správne, vonku bolo nejakých 25° a moje sebavedomie bolo v tej najdôležitejšej chvíli aj napriek tomu na bode mrazu. :)

Byť vodcom ma baví viacej než byť podriadeným, ajkeď si uvedomujem, že existuje mnoho väčších "medií" než som ja. Práve preto mi chýba gymnázium, kde už som mala svoju autoritu vybudovanú. Na VŠ bolo potrebné začať odznovu a bude to potrebné ešte raz, keďže mi Masarykova univerzita nebola dosť dobrá a radšej som odtiaľ včas odišla.
Môj problém je asi taký, že niekedy nechtiac svoje presvedčenie oslabujem. Akokeby som mala v hlave gombík na zapnutie a vypnutie sebavedomia a akonáhle sa vypne, padá aj sila osobnosti a vôle. Niekedy sa to mení v priebehu niekoľkých sekúnd, pokiaľ som medzi ľuďmi. Horšie je to počas samoty.

Nuž, nepovažujem svoje myslenie za negatívne, možno to bude tým. :) Viem všetko využiť vo svoj prospech. Na blog píšem samozrejme hlavne negatívne, pretože píšem keď cítim potrebu písať a to najmä vtedy, keď sa necítim dobre. Avšak, mám veľmi silnú regeneračnú schopnosť a dokážem sa z toho v priebehu niekoľkých minút, maximálne hodín, dostať. Samozrejme, stále mi to behá po mysli, ale už ma to neovláda. Byť na hrane má tiež svoje plusy, odtiaľ sa ľahšie človek odrazí inam, než ako keď len plynie prázdnym časom. Rada by som Ti napísala, že je dobré, že si ju neprekročil, ale sama Ti neviem povedať, keďže som ju ešte neprekročila ani ja.

Prečo sa podľa Teba ľuďom sníva?

Ak človek hranicu prekročí, už nemôže povedať, či to je dobré, ale sama si tvrdila, že dobro a zlo sú len pojmy, ktore nemaju platnosť.

K poslednej otázke - poznám proces, kvôli ktorému dochádza k snívaniu a je to dôležitý faktor pre prežitie (nesníva sa len ľuďom, ale väčšine živočíchov, ktorých mozog je natoľko zložitý, že obsahuje limbický systém). Ale možno sa ľuďom sníva preto, že sa anjeli smejú. Ak sa zamyslím nad všetkými možnosťami, prečo sa môže ľuďom snívať, ide mi explodovať hlava. Možno tento svet nie je skutočný a možno sa skutočným javí iba určitý čas a ten čas je strašne mätúci pojem, pretože je previazaný v priestoročase a z hľadiska univerzálnosti vesmíru sa v globálnom meradle úplne vytráca a je to prejav niečoho univerzálnejšieho.

tá najdôležitejšia chvíľa?

Madmazel veronika, písala si, že sa cítiš ako dominantná osoba. Pravdou je, že je to v skutku common feeling a často je to skôr komplex ako pravda. Neviem posúdiť, nepoznáme sa, ale písať to pod básňov v ktorej hovoríš o tom ako ťa tento svet ubíja a núti skloniť hlavu:) ... Takmer Všetci si o sebe myslíme, že sme lepší ako ostatní. Osobne si myslím, že pokiaľ si to niekto bude myslieť, nemá ako byť lepším.

Mimochodom súhlasím s vami. Komunikovať je často skutočne tažké. Mlčanie ako riešenie je prístup dementora. Komunikovať sa treba naučiť a pre veľa jedincov je to strašne komplikované. K tomu na to, aby sa človek skutočne porozprával potrebuje viac ako len slová. Potrebuje niekoho kto im správne porozumie, možno potrebuje niekoho kto vie vnímať viac ako len tie slová, kto porozumie aj tomu, čo nevie, alebo sa nedá vyjadriť slovom. Často na tom treba pracovať a učiť sa komunikovať. Aj hádať sa treba naučiť, obzvlášť vo vzťahoch.

Herr hellboy, je zvláštne že riešis neplatnosť pojmov "dobro" a "zlo" a pritom sa hrabeš v mágii a riešis subjektívnosť pravdy ako správny pseudointelektuál. Ale super pokus (thumbs up).

Veronika píšeš ze si na strednej mala vybudovanú svoju autoritu a že ťa baví byť vodcom. Ja som na strednej býval dominantný samec, ale stredná je preč a už dávno to nie je pravda. Dávaj na to pozor, mňe trvlao, kým som spracoval že okolo mňa nie je stredná ale real life. Ale uvedomil som si, že omega je často viac ako alfa:)...i hope u ll understand...

Každý si môže všetko vysvetliť ako chce a ako uzná za vhodné. Nothing is true, everything is permitted.

Aj dominantné osobnosti môžu byť ubíjané svetom. Ak máš na to iný názor, je to v poriadku.
Nesúhlasím s tvrdením, že si takmer všetci ľudia myslia, že sú lepší než ostatní. Z môjho okolia by pod toto tvrdenie spadali len 2 ľudia.

Čo bolo na strednej, bolo na strednej. Už sa niečo rysuje aj na vysokej.

Mám na Teba otázku: prečo si napísal tento komentár a čo si ním chcel dosiahnuť?

máš pravdu...

máš pravdu...aj ja mám pravdu...i guess...písaným slovom ale nespôsobím aby sme mali jednu a tú istú...

gratulujem:)

Neviem ti dať uspokojivú odpoveď, pretože sám neviem. Asi som chcel mať pocit, že s niekým komunikujem. So pathetic, už sa schladím....

Určite sú veci, v ktorých sa zhodneme, neobávaj sa.

Ak máš záujem sa s niekým rozprávať a nemáš nič proti tomu aby som to bola práve ja, môžeme zvoliť aj lepší spôsob komunikácie než tento blog. To pre mňa naozaj nie je problém.

Pôvodom som napísal správu-sloh, ale zistil som, že je nahraditeľná prostým "rád by som to skúsil". Nemyslím si, že si budeme mať čo povedať, ale to je pre teraz irelevantný negativizmus spôsobený tým, že si takmer nikdy s ľuďmi nemám čo povedať.

Neviem ako si ten lepší spôsob komunikácie predstavuješ. Momentálne si pre mňa biele písmo na modrom pozadí a to myslím môžme zmeniť. Vyhol som sa mánii okolo sociálnych sietí. Mám firemný mail, ale to by som radšej založil nový a používam icq, i keď veľmi striedmo.

Nemusíš sa obávať, často to zažívam tiež. Napriek tomu si myslím, že kde je vôľa, tam je cesta.

Lepší spôsob komunikácie pre mňa znamená rozhodne niečo lepšie než toto. Nájdeš ma na icq 271-542-647, v prípade, že by si sa rozhodol pre mail: bast@inmail.sk

Ozvem sa za 15 dní