Dnešný pohľad von oknom priniesol čosi nové. Nové, a predsa všetkým tak známe. Snehové vločky. Tak jedinečné, a tak všedné zároveň. Ich neopakovateľný tichý tanec krajinou vo mne vyvolal úsmev, ktorému sa v pätách hnala otázka. Prečo sa zo snehu nedokážem tešiť tak, ako keď som bola o čosi menšia, milšia, nevinnejšia? Zovšednel? Alebo je to vekom? Dnes je pre nás maličkosťou, ale vtedy boli nádherné nemé vločky nemalou príčinou nielen môjho šťastia.
Stále sú tak krásne. Ale...ale. Niečo sa zmenilo. Niečo, čo sa nemalo zmeniť. Maličkosti. Pre tie máme žiť. Pretože ak si nevážime maličkosti, ako si môžeme dostatočne vážiť veľké veci? Osamelé prechádzky vločiek sa menia na ulicu plnú ľudí. Je ich tam stále viac a viac. Kamsi sa ponáhľajú. Tam, kam sa ponáhľame my. Vlastne nevieme, lebo ak dosiahneme jedno, okamžite sa ponáhľame za druhým. Veľmi zmyselné.
Znova môj pohľad zablúdi k oknu a vločiek ubúda. Zdajú sa byť rovnaké. Ako ľudia. Všetky padajú vlastne tým istým smerom, ajkeď vzduch môžu križovať rôzne. Všetky sú podobného až rovnakého vzhľadu. A predsa sú jedinečné. Ak vám jedna spadne do dlane a stihnete ju spoznať skôr než sa roztopí a kamsi zmizne, už nikdy nenájdete presne takú istú.
Všetky raz kdesi pristanú a všetky raz zmiznú. Aké prosté. Niektoré môžu pristáť na vás. Priatelia. Žiadne figúrky, pešiaci, veže, kone, nie. Všetci stoja na tom istom prste vašej ruky, ak chcete vy sami. Len je každý inak vysoký.
Kým ich máte priam na dlani, myslíte, že tam skutočne sú? Môžu kedykoľvek odísť, sú krehké, ajkeď sa javia byť pevnejšie než diamanty. Nesmieme sa predsa spoliehať, že napadnú nové vločky a ani na to, že bude snežiť večne.
Opäť sa pozriem von oknom a už takmer nesneží. Tak vidíš, len si spomeň, aké môžu byť deti smutné a sklamané, keď sneh zmizne tak rýchlo, ako sa zjavil. Stálo by to za to, cítiť smútok pre maličkosť? Áno, stálo.
Komentáre
Hmmm
rozumiem Ti...
Citila som sklamanie, ze som nebola "pri tom", ked zacal padat, bola som sa poprechadzat ale stale mi nieco chybalo a chyba, asi si to vystihla...nedokazem sa uz tesit ako dieta...rusi ma vela malickosti, ktore som ako dieta nevnimala, vtedy som sa len tesila...
Smutok pre malickosti za to stoji a ...vlastne, su to malickosti?
4 hanka
A pre ludi v nasom a vyssom veku to zvyknu byt malickosti. Ale to, pochopitelne, zavisi od uhla pohladu, co povazujeme za malickost. Takze to su, i nie su malickosti. Ak ich vnimame inak ako samozrejme drobnosti, mozu lahko prerast do veci vacsich nez su samotne velke veci :)
pred chvilkou
ja som ho nikdy nemal rád
4 Hanka
To je super,ze mas takeho kamarata a este viac super je, ze Ta potesil, spolu aj so snehom, samozrejme :))
4 piho
zavolajte nas
mam prijemny pocit, ze na blogoch je deti plno :)
4 Hanka
No, ano,je dobre ostat do istej medze detmi. Skoda vsak, ze je to dnes mozne len minimalne. Ovplyvnuje nas vela veci a vela ludi.
Mam rada deti, su ako anjeliky. A vedia povedat velmi mudre veci, ajked tak jednoducho, ale o to lahsie sa chapu a vidia vo vetach, o ktorych ani netusia ake velke myslienky mozu obsahovat.
mas pravdu :)
4 hanka
A ja dakujem Tebe, ze si sem prisla :)
potrebne malickosti
4 pumandulka
Sneh
Milujem zvuk vrždiaceho snehu pod mojímy botičkami. Alebo tvár kamošov keď im napchám trochu snehu za golier a oni mi to hneď odplatia. No proste krása. Sneh nie je až taká maličkosť, ako by sa zdalo, tak ako iné "maličkosti"...
hups