Je to môj obľúbený literárny smer, možno kvôli polysemantickosti, možno kvôli tomu, že mu v našej triede až tak veľa ľudí nerozumelo :), a preto by tu podľa mňa nemal chýbať.
Tento literárny smer vznikol v 80. rokoch 19.storočia vo Francúzsku a za hlavný dôvod jeho zrodenia sa pokladá znehodnotenie slova, ktoré stratilo význam a ostalo neúprimné a pokrytecké. Jeho názov je odvodený od gréckeho slova symbolón, čo pochopiteľne znamená znak. Práve pomocou symbolov totiž chceli autori diel prinavrátiť slovám tú správnu váhu.
Typickým znakom symbolizmu je intuitívne chápanie sveta, teda iracionálne, pomocou šiesteho zmyslu, predtuchy, ďalej individualizmus, subjektivizmus a v ňom zahrnuté uzatváranie sa do seba, pesimistické myšlienky, skepsa, vnútorný nepokoj a rozorvanosť, čo speje k smrti. Nuž a taktiež je preň charakteristický básnický jazyk plný metafor, personifikácií, symbolov z gréckej a rímskej mytológie, kresťanstva, prírodných vied (hlavne z fyziky a astronómie) a z filozofie.
Je ťažký na pochopenie kvôli polysemantickosti (pre istotu pre tých, čo nie sú chodiaci slovník cudzích slov - viacvýznamovosti), rozvíjal sa v podobe lyriky, boli to zväčša básne v próze s voľným veršom, ktorý neuznáva nič z usporiadania zvyčajného verša.
Popri ňom sa rozvíjal impresionizmus, ktorý vyjadruje určité pocity, nálady, ktoré môžu byť aj pozitívne, čím sa teda od symbolizmu líši.
Hlavní predstavitelia: Mallarmé, Baudelaire, Rimbaud, Verlaine (prekliati básnici)
A tu je názorná ukážka
autor: Charles Baudelaire
básnická zbierka: Kvety zla
báseň: Človek a more
Ty, človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť!
Je tvojím zrkadlom: hladina – duša tvoja
v nekonečnosti vĺn večného nepokoja
a duch tvoj – hlbina, má taktiež horkú chuť.
Rád pri ňom rozjímaš, sklonený nad obrazom,
do rúk ho naberáš, očami objímaš
a vše ťa vzruší des, čo zrazu v srdci máš,
keď more zaryčí neskrotiteľným plačom.
Vy obidvaja ste temní a zastretí:
nepoznateľný si, človeče, priepasť bezdná;
ó more hlbinné, nikto ťa, nikto nezná;
tak taj svoj strážite do seba zavretý!
A zatiaľ stáročia, čo nikto neporáta,
sa spolu rujete bez štipky súcitu,
tak veľmi ľúbiaci boj a smrť večitú,
ó, veční sokovia, nezmieriteľní bratia!
Komentáre
vera
4 topas234
No, ja mam literaturu symbolizmu rada vlastne takmer pre vsetko, ajked som si vedoma toho,ze zmysel autori videli hlavne v smrti a to bolo vsetko, co s tym dokazali urobit..tam ostali,ziadna snaha o zmenu, nic, len ponaranie sa hlbsie a hlbsie v svojich depresiach.. ajtak sa s nimi zvacsa stotoznujem.
Hello.
4 Revan