Konečne prišiel deň, na ktorý som čakala od začiatku prázdnin a v poštovej schránke zjavil sa neveľký žltkastý lístok s mnohými slovami, no jedno výrazné zaujalo môj pohľad: Praha. Tak Praha,... práve ma v mojom meste čaká môj pocit za hriešnych 3358 Sk. Z Prahy. Naradostene som prečkala zvyšok dňa a pobrala sa na poštu.
Nádych a výdych. Začiatok piesne od Bauhaus – She’s in Parties. Gotika. Prvý krok. Vstúpila som do budovy už len na pohľad chladnej, odmeranej a nepríjemnej. Rovnakí boli aj jej pracovníci, keď som vošla do zlej miestnosti s balíkmi. Pracovníčka mi čosi zavrčala cez zuby, zmätene som si zastala ďalej, potom povedala hlasnejšie a nepriateľsky, že sa mám vrátiť o jedny dvere späť. So sarkazmom na perách som jej poďakovala a tresla pri východe dverami viac, než som chcela. Miestnosťou sa ozvalo moje nevinné : upss...
Tak teda, nádych a výdych, prišla som si predsa po môj dlho očakávaný pocit. Vošla som do predošlých dverí, za ktorými nasledovala chodba so schodiskom kamsi do neba, moju pozornosť však upútal nápis na dverách oproti, ktorý ma uistil, že tentokrát mierim do správnej miestnosti. Vošla som a všetci prítomní mi venovali veľmi zaujímavé pohľady. Zastala som si teda do radu, kým som sa dostala k okienku, pozorovala som dvoch pánov, možno stredného veku, ako počítajú obrovské množstvo ponožiek pri celkom veľkej škatuli a zaberajú podstatnú časť neveľkého priestoru pre nás, zákazníkov.
Okienko. Nevinný pohľad na malú ženu za pultom s okuliarmi veľmi starej módy, sivými vlasmi a prísnym výrazom tváre. Jej hlas znel ostro, jej pohyby nasvedčovali o tom, že ju táto práca zjavne nebaví a radšej by bola niekde inde. Súcitne som sa zahľadela na jej počítač a pomedzi to podpisovala, platila a podobne. Po krátkom okamihu mi mladšia slečna podala do rúk balík. V ňom je uväznený môj pocit.
Cesta domov s mojím priateľom. Po nej chvíľka napätia skrytá za úsmev. Rozbaľovanie vlastným štýlom a oslobodenie pocitu. Topánky. Pre niekoho povrchné, plytké a nízke, no pre mňa krásny pocit na pár okamihov. Prečo?
Pretože už od mala mám k svojim veciam vzťah, vnímam ich ako priateľov, mrzelo by ma, keby som o ne prišla, prípadne keby sa im niečo stalo, sú to čiastočky mňa, akoby časť skladačky, z ktorej možno postaviť môj svet. Sú viac než veci, predmety, viac než snaha a výtvor istých ľudí a strojov.
Kúpila som si pocit dočasného šťastia, ktoré zovšednie a vyprchá, ale kým je vo mne prítomné, budem sa ho snažiť darovať ľuďom, ktorí sú ho hodní. Oni vedia.
Komentáre
:)
jj
Ale..
Konečne:)
Sú pekné a čo je hlavné, nie sú nijako vyumelkované. Teraz ma tak napadá...doposiaľ sme boli takmer rovnako vysoké, ale keď si ich obuješ tak budem mať asi výhľad na tvoju krčnú tepnu:P - okej, preháňam, ale budeš vyššia...
Už len posledná otázka. Ako ti sedia?
Have a nice day/night
4 Kaena
Chodi sa vn ich dobre, ale prve kroky po schodoch skoro skoncili padom :) No, uz som si stihla zvyknut.
A ANO, budem vyssia /chachachaaa/, opätok ma cca 9,1 cm. Celkovo maju tych 46 cm.