Už neviem kto som
Stratila som nádych teba
A premokám inými pocitmi
Kam si odišiel a prečo si to dopustil?
Počujem tvoj krik, výčitky a nadávky
Ale už ťa nevidím, už nie
Postavila som si pred tebou dostatočne veľký múr
Ktorý neprelezieš ani nepodkopeš
Radšej za ním ostanem sama na celú večnosť
Než byť s tebou a každý deň nariekať
Nad polámanými snami a srdcom
A tak túlam sa chladnou prázdnotou
Pomaly otváram oči a vidím nahú pravdu
No ťažko sa na ňu pozerá
Pretože v srdci stále horí ten cit na L
K bytosti, ktorá ho nie je hodná
A tak tisíce sĺz utekajú mi z očí a zbiehajú sa do potokov nešťastia
Bezradne stojím na rázcestí
Na jednej strane stará nádej, na druhej nová
A čakám, ktorá ma prejde
Komentáre
je to tak smutne..
To: whatever
A bohužiaľ aj pravdivé.
.
To: sygon
To, že si tu postála a porozmýšľala je pre mňa dostatočne veľké víťazstvo. :)