Pieces of me

Tak a je tu opäť koniec školského roka, čas, na ktorý čakám takmer celých 10 mesiacov, aby som si nakoniec uvedomila, že sa ho dočkať nechcem.

 

Prečo? To je jednoduché. Celý školský rok sa snažím dať zo seba niečo, čo sa približuje k maximu, no v skutočnosti to má od neho ešte ďaleko, len som len človek a potrebujem aj spať a tak.

 

Snažím sa, lebo chcem mať dobré známky, chcem veľa vedieť. A keď niečo chcem, tak za tým pôjdem aj keby som mala naraziť do múru tvrdšieho ako je moja hlava. Tak, vďaka tomu, že mám nielen smolu, ale ja šťastie mi to vždy vyjde. Vždy, keď dostatočne veľmi chcem. Ak mi veci nevychádzajú ,vždy si to odôvodním len tým, že málo chcem. Nikdy nepripúšťam možnosť, že niečo jednoducho nedokážem, taká možnosť totiž nie je. Verím, že môžem mať všetko a môžem robiť všetko, čo dostatočne veľmi chcem. Znie to ako bláznovstvo? Funguje to. Teda aspoň u mňa. Lebo dostatočne veľmi chcem.

 

Život v strese, ktorý si už neuvedomujem, má svoje výhody. Moje dni bývajú síce stereotypné, ale majú svoj systém, vďaka ktorému leniviem len minimálne:

Pondelok: budíček 6.20, kúpeľňa, raňajky, kúpeľňa, cvičenie, kúpeľňa, škola (7hodín), cvičenie, učenie, cvičenie, činčila, kúpeľňa, internet, posteľ

Utorok: budíček 6.20, kúpeľňa, raňajky, kúpeľňa, cvičenie, kúpeľňa, škola (7hodín), cvičenie, učenie, cvičenie, činčila, kúpeľňa, internet, posteľ

Streda: budíček 6.20, kúpeľňa, raňajky, kúpeľňa, cvičenie, kúpeľňa, škola (7hodín), cvičenie, učenie, cvičenie, činčila, kúpeľňa, internet, posteľ

Štvrtok: budíček 6.55, kúpeľňa, raňajky, kúpeľňa, cvičenie, kúpeľňa, škola (5hodín), cvičenie, učenie, cvičenie, činčila, kúpeľňa, internet, posteľ

Piatok: budíček 6.20, kúpeľňa, raňajky, kúpeľňa, cvičenie, kúpeľňa, škola (5hodín), cvičenie, učenie, cvičenie, činčila, kúpeľňa, priateľ, kúpeľňa, posteľ

Sobota: budíček 9.00, kúpeľňa, raňajky, kúpeľňa, učenie, cvičenie, činčila, kúpeľňa, niekedy priateľ, internet, posteľ ( niekedy + priateľ :D )

Nedeľa: budíček 9.00, kúpeľňa, raňajky, kúpeľňa, cvičenie, kúpeľňa, učenie, cvičenie, činčila, kúpeľňa, priateľ, internet, posteľ

 

Áno, nie je deň, kedy som sa neučila, tak si viete predstaviť, aký je to šok zrazu sa neučiť

 

Nuž tak ako vidíte, prevažnú časť môjho voľného času z logických dôvodov strávim učením a cvičením. A uvažovaním. A zrazu.. koniec.. Žiadne učenie. Prísun vedomostí sa zastavil. A ja cítim ako mi mäkne mozog. Cítim, že by som sa už k učeniu ani tak ľahko nedokopala. nie preto, že by som nechcela, ale preto, že môj organizmus by nechcel. Je predsalen živý a pominuteľný, mala by som asi začať naň brať ohľad. Hrozný pocit vedomia, že každým dňom sa zo mňa vytrácajú informácie. Nenávidím to. Ale príde voľnosť. Pri ktorej  nebudem vedieť, čo od radosti robiť. Preto mám i nemám rada koniec školského roka a prázdniny.

 

Keď sa mi do rúk dostane moje čisté vysvedčenie, už nebude mať žiadnu cenu a ani žiadny význam. Bude neskoro, tie známky už nebudú súvisieť s ničím, čo sa týka mojej súčasnosti, ale mojej minulosti, a preto bude veľmi ťažké sa z nich tešiť, ale napokon sa mi to, ako každý rok, podarí a chvíľku sa budem aj usmievať možno, čo snáď nebude pre ľudí veľký šok.

 

Všetko má svoje pre i proti a ikeď cez prázdniny budem mať možnosť nasávať informácie, pôjde to ťažko a to mi vlastne bráni vo vývoji mojej zvláštnej mysle (som si toho vedomá), čo ma privádza do zúrivosti, vzhľadom nato, že sa nebudem vedieť dokázať prinútiť chcieť dostatočne nato, aby som dostala to, čo chcem.

:/ Mmmmmmmmmmmmmmmmm!