Je noc, svetlo hviezd a mesiaca s čarovným nádychom dopadá na starú zanedbanú cestu pokrytú vrstvou prachu. Kráčajúc po nej uvažuje nad ňou samotnou. Tichom tmy rozlieha sa smutný hlboký hlas violončela jemne prerušovaný len jej pomalými krokmi. Niekedy kráča oddane svojej ceste, inokedy akoby všetko oťažievalo pod ťarchou myšlienok, pád snehovej vločky ponorí ju hlboko do mŕtvej zeme, ktorú kropia jej horké slzy.
Všetko sa točí s ňou
Všetko sa s ňou rúca
A jej sa chce zvracať
Z vlastnej neschopnosti a z nízkosti iných
Usmievaj sa, tvoje sny sú nesplniteľné, buď šťastná a hľadaj si veľa priateľov, ktorí ti nerozumejú a pri každom maj inú tvár ako to robia iní
Kto si a kam patríš?
Stále dokola každý deň hľadáš to, čo nie je
Dúfaš, že raz to uvidíš
Vraj ťa to prejde,
Blahoslavený hlupák je ten, kto povedal, že toto je len chvíľka tvojho vývinu, nezrelosť, si hlúpe dieťa
Lenže deti môžu byť múdrejšie než mudrci starí
Všetko, čo robíš je zbytočné
Nerob to, ži. Zbytočne dúfaš
A čo je život? Kto ho žije tak, ako sa žiť má?
Kto hovorí, že nechcem žiť?
A kto hovorí, že môžem? Nie, nemôžem
Tvoj svet mizne, nedá sa nájsť v realite, sú to len úlomky, pri dotyku ktorých najskôr ťa omámi ich nebezpečný lesk a potom pocítiš ostrie skla hlboko v tvojej ruke
Nikdy sa tam nedostaneš
Nauč sa prehrávať
Nauč sa, že nemáš pravdu
Si si toho už dávno vedomá
A nechceš sa tým zaoberať, ale myšlienky sa sami doterne tlačia do mysle
Stále dokola
Prázdny život
Teš sa zo svojej budúcnosti, pretože bude rovnaká ako súčasnosť
A Zem sa bude točiť ďalej a ďalej
Komentáre
alebo