Pieces of me

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

To feel the rain

Upozornenie: obsahuje približne 28 symbolov
Kráčala po chodníku zapáchajúcom po asfalte. Oblečenie na nej oťažievalo nasýtené chladným čerstvým dažďom. Akoby to bolo prvýkrát, čo zmokla. Tak nádherný pocit, keď zodvihla pohľad k ďalekým a pritom blízkym sivým mrakom, pričom sa kvapky jemne dotýkali jej tváre, dlaní i prostredia okolo nej. Akoby ju oslobodzovali od všetkého, čo ju ťahalo čoraz nižšie k chodníku, aby sa ním nakoniec sama stala.
 
Akoby vedeli, čo všetko ju trápi, akoby chápali, akoby ju hladili a hovorili: „Sme tu pre teba, vezmem si kúsok váhy, ktorá ti už dlhšie láme kosti.“ Boli láskavé, plné vedomia, čistoty, ktorú jej na chvíľku darovali a ona sa začala aspoň na krátky okamih cítiť dobre. Už necítila ťarchu oblečenia, necítila smútok ani tieseň, necítila sa osamelo, necítila nič, len vedela, že je jednou z kvapiek a jej poslaním je kropiť zem, aby z nej mohli vyrásť kvety tak krásne ako ona sama nikdy nemohla byť.
 
Nevidieť zlo ani dobro. Dokonalosť a chyby. Je to taký pocit ako keď človek spí a sníva. Niekedy v snoch nepociťujeme žiadne pocity. Je mŕtva. Som mŕtva? Nie, ľúbim ho.
 
Kdesi nad ňou silne zahrmelo a to ju prinútilo otvoriť oči. Stále pomaly kráčala po chodníku, z ktorého stekali potoky kvapiek kamsi do trávy šepkajúc svoje posledné slová. Bolo to ako keď hrá piano. Neopakovateľné, bezchybné, jednoducho krásne. V tom súzvuku tónov dokonale zanikli jej slzy a dokonca aj smútok bol prekričaný, teda si nikto nič nemohol všimnúť.
 
Aj preto vždy rada kráčala svetom doprevádzaná dažďom, ktorý bol už dávno profesionálom v prenikaní do jej mysle. Odrazu na sebe pocítila čísi pohľad. A skutočne, človek. Pozerá sa na ňu ako keby ušla z blázinca alebo márnice, alebo z obidvoch. No na to teraz nedbala a len ďalej pokračovala v svojej ceste, ikeď ju také pohľady inokedy rozosmievali alebo zarmucovali. Teraz nie, teraz všetko nie. Len ona a dážď, až kým jeden z nich neumrie. Obaja vedeli, prečo ona nemôže, a tak umrel on. A všetky jej pocity sa vrátili, stiahol z nej ochrannú ruku a znovu sa okolo nej ovinul zármutok a ešte aj krásne veci ako láska, ktoré však teraz nedokázali predbehnúť to ostatné, lebo to ostatné nehralo podľa pravidiel, a tak vyhral smútok.
 
Nevedela, prečo to tak je. Ale vedela, že nie je sama. Tak, ako nemôže pršať večne, nemôže byť ani večne slnečný deň.

Krátke príbehíky a tak.. | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014