Pieces of me

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Eneir, Kapitola 1

Príbeh, ktorý som začala písať počas letných prázdnin v Ullapoole, pokračovala som na Slovensku a ešte stále som ho nedokončila. Pokračovanie čoskoro, len čo ma prejde depresia z ľudí.
Tma prehlušovaná mesačným svitom ukrývala na okraji lesa neveľké stvorenie. Jeho krehké telo sa nehlučne nieslo na tenkých nôžkach zakončených kopýtkami, zatiaľ čo sa jeho ušatá hlava spúšťala po majestátnom krku kamsi do zarosenej trávy.
 
Ticho pretrhol šíp, ktorý sa hladne dral vzduchom priveľmi rýchlo nato, aby ktosi mohol zmeniť osud nič netušiacej srny. Jen unavené telo dopadlo takmer nehlučne na staré lístie tvoriace mäkký lesný koberec.
 
Z neďalekého krovia sa vynorila tvár so širokým úsmevom plným spokojnosti, pokazených zubov a štyroch prázdnych miest medzi nimi, s párom nevýrazných očí obkolesených hlbokými vráskami, a s tenkými perami, ponad ktoré sa tiahli tmavohnedé fúzy.
 
To všetko som videl z úctyhodnej vzdialenosti, ukrytý v nízkych konároch prastarých stromov, ukrytý v tme, ukrytý vo svojom tele. Netrvalo to viac než pár sekúnd. Skôr než sa pred krovím objavil zvyšok toho biedneho tvora, stál som pred ním a naše pohľady sa stretli. V jeho očiach som zbadal obrovský strach, lenže ani ten nedokázal ukryť to, čo ma zaujímalo najviac. S roztrasenými rukami siahol na svoj chrbát po ďalšom šípe a následne rýchlo napol luk. Nie však tak rýchlo ako som sa odrazil od milovanej zeme a svoj elegantný skok ukončil pazúrmi ponorenými hlboko v jeho hrudi. Jeho telo sa v okamihu bezvládne zvalilo do trávi a lístia, a ja som sledujúc jeho posledné reflexy pocítil kdesi vnútri obrovský hlad. Keď som dojedal posledné zvyšky najlepších kúskov mäsa jeho tuhnúcich svalov, zdvihol sa vietor a ja som napriek svojej čiernej srsti rozoznal chlad smrti. Zanechal som preto mnou i prírodou zohavené telo a pohol som sa smerom k srne. Po fúzoch mi stekala ľudská krv, ba dokonca mi zdobila i chĺpky pod zubami a odtiaľ sa nehlučne spúšťala až na zem, ale ja som nedbal. Sadol som si blízko nej a huňatým chvostom, na ktorý som mimochodom veľmi hrdý, som si prikryl všetky štyri laby. Srna sťažka dýchala a mne neostávalo nič iné než sledovať, ako z nej uniká život. Smutne som zavyl na obrovský sivobiely mesiac vyčnievajúci spomedzi ťažkých mrakov. Neprišla žiadna odpoveď.


Krátke príbehíky a tak.. | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014