Pieces of me

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Nech myšlienky plynú samé

Noc nakláňajúca sa cez moje plece mi svojou nádherou zotročila zmysly a dovolila únave premôcť ma. Prsty na klávesnici ospalo znehybneli, no napokon odkiaľsi objavila sa vlna energie, asi unášaná morom myšlienok, ktoré si dupli nohou za mňa.

Prišla som zámerne blúdiť v bludisku prázdnych nádob s povrchom pozláteným, s koncom v nedohľadne, aby som našla teba medzi nimi i odstrčeného od nich zámerom tvojím či ich.. Hľadala som toho, kto si našiel mňa, aby som v ňom uvidela kúsok môjho sveta tak malého, že zmestil by sa pod necht, a tak veľkého, že prerástol by celé skutočno, ktoré nevie pochopiť neskutočno a žije v domnienke, že lož je pravda. Lenže táto pravda nie je. Pravda je len tam, kde je človek sám, kde je i spomínaná lož. Ale nie o tom som chcela...

Si zvláštny. Krásne zvláštny. Zvláštne krásny. Si zhmotnená myšlienka. Preto si? Môže byť myšlienka skôr ako ten, v koho mysli sa zrodila?
Áno, ak je ten starší ako svoje telo. Niekedy mám taký pocit, že to sme my, preto sem nepatríme, pretože patríme všade, sme prežitok budúcich dôb posplietaných dobami minulými, sme vedomie, ktorému nerozkazuje čas, čas sa okolo neho len ladne ovíja a spríjemňuje mu svojou jednoduchosťou nepochopiteľnú večnosť, ktorá sa večnosťou len nazýva, veď pomenuj nepredstaviteľné..
Si ukrytý v piesňach, si ukrytý v slovách, v pohľadoch, v myšlienkach. Niekedy vidím kráčať tvoje tiene medzi stádom oviec s kravatami. Sú to klony.
 
A niekedy.. niekedy ťa niet. Akoby ťa vsiakla všetka hlúposť sveta, kvapka čiernej stratená v mori bielej farby. Niet ťa, je márne namáčať si ruky do chladnej bielej a snažiť sa chytiť vodu, ktorá preteká pomedzi prsty.
 
Avšak, tak ako dokážeme vôľou ovládať mnoho, pretože jej sila je väčšia ako si dokážeme predstaviť, tak dokážem i ja ovládať hýbateľné a nájdem si ťa vždy, rovnako ako si ty nájdeš mňa. A takto to bude večne.


Moje myšlienky | stály odkaz

Komentáre

  1. Egocentrická zmyseľnosť
    A tak blúdil som medzi svetmi mojimi a našimi, teba hĺadal som, v niečo krásne dúfal i sníval som. Chumáče prachu, rozvýrené v pereje neviditeľné - zrádne, unášaju ma. Vidiš, že upadám, padám a hľadám, chytám a ťahám. V tekutom piesku, do hlbín temných. Teba, seba i všetkých navôkol preklínam...
    Chrastí v tele, láme kosti, cena za právo, za správnosť súdnosti - pravosti.
    Bolí, slzy telo roní, rany otvára, veľkej bolesti sa duša oddáva.

    I mnoho krát usta riekli: miľujem, svoje srdce iba tebe miľujem,
    i klmastvo zachvelo nami, aby sme utiekli, spoločne plakali a v nič lepšie nedúfali.

    Teraz plačem, v sprostosti sa trasiem, ako keď zima tuhá,
    mojim telom ako magnetom v póloch nejasných otriasa.
    publikované: 30.04.2009 08:49:21 | autor: xube (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Ach, par chybičiek...
    Už je asi aj tak nikto neopraví...
    publikované: 30.04.2009 08:54:18 | autor: xube (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014