Padáš z krásneho neba plného slnečných lúčov. Padáš cez nespočetné množstvo mäkunkých obláčikov. Padáš a už len vzduch preháňajúci sa po tvojom tele cítiš ako rezanie tým najostrejším nožom. Padáš, ani nevieš kam.
Pozeráš sa, ako ti všetko odchádza z rúk a mizne do neznáma. Vnímaš. Áno, ešte stále. A veľmi sa trasieš. Bojíš sa, čo bude ďalej. Stále čakáš, kedy sa zobudíš. Ale toto nie je sen. Ty skutočne padáš a aj tvoja bolesť je skutočná. Strácaš zmysel svojho bytia a ty si len tak padáš. Pociťuješ neopísateľný chlad, ktorý nechce prestať, máš pocit, že kráčaš bosý po snehu. Nič ten chlad nezmierni.
Padáš, biedny človek, z krásneho neba plného slnečných lúčov do čiernej tekutiny, z ktorej stúpajú jedovaté výpary. Ešte sú vysoko, ale jasne ti bijú do nosa, pach smrti a ničoty za živa, pach prázdna a samoty, najnižší tvor. Všetko ťa bolí a všetko v tebe plodí ešte hlbší pocit bezvýznamnosti.
Ani nevieš ako, zrazu dopadneš. No ako keby si dopadol na kamenné schody a nie oko čierneho jazera. Ovládne ťa pocit, že si len pozliepaný panáčik z dreva. Ale z toho najprehnitejšieho a najškaredšieho. Na pohľad i zvnútra.
Ale už neuvažuj, práve sa prepadáš do černoty. Pohlcuje ťa jej chlad a horúčava zároveň. Všetko je nepríjemné. Dusí ťa. Trp, lebo to je to jediné, čo si zaslúžiš. Hnusná tekutina zalieva ti ústa, nos, oči. Si tak malý. Tak slabý. Ponáraš sa hlbšie a hlbšie a márne sa snažíš zachrániť, márne dvíhaš ruku. Niet sa čoho chytiť.
No zrazu, keď to najmenej čakáš, pri sebe pocítiš chvenie, akýsi pohyb. A v okamihu sa okolo tvojich rúk omocú ruky kohosi iného. Kohosi známeho. Tak dôverne známeho a čierna tekutina sa pred ním úctivo rozostúpi. Opatrne sa snažíš udržať sa jeho rúk, avšak vkuse ti pomaly unikajú.
Potom ťa však oblapia jeho prsty a ty zase letíš vzduchom k vanilkovému nebu. Nie však sám, ale s anjelom. Zaplaví ťa nádherný pocit šťastia tak krásneho, že máš chuť darovať z neho po kúsku každému smutnému tvorovi na svete. Už dávno sa netrasieš. Už dávno ťa nič nebolí. Ale to sa ti len zdá. Je to len chvíľka, čo si našiel to, čo si stratil. Tak to drž pevne v rukách. Najpevnejšie ako vieš.
Komentáre
nejaká_bujná_reakcia