Ak raz umriem, spomeň si, že aj pre teba umieram
A zanechávam ti len spomienky, nie smútok, nie plač
Pre ten si nebol zrodený
Realita je klam
A my ho nenásytne hltáme sťa najsmädnejší a najnenásytnejší kajúci sa hriešnici
Mysliac si, že kvapka je oceán
Že krása nie je v škaredosti
Že je v ľuďoch ľudskosť
Akí úbohí sme
Nechápeme
Ak raz umriem a moje telo tu ostane, spomeň si, že aj pre teba žijem v tebe samom
V spomienkach, nie v smútku a nie v plači
Ak som bola pre ten zrodená, pre ten aj umieram
Sen je klam
Ale príjemnejší než realita
A my sa ho chceme nenásytne dotýkať, lenže je plachý a tak vinnej ruky sa bojí priveľmi
Preto neostane
Nechá nás napospas sebe samým
Nech hniloba pohltí celé jablko, pretože nôž je príliš tupý, aby sme ju odrezali
Ak raz umriem a moje telo i myseľ tu ostanú, spomeň si prečo som umrela
A nevolaj ma Egoista
Pre ľudí
Komentáre