Ak urobím ešte pár krokov, odpadnú mi všetky štyri laby. Hlavou mi víria rôzne myšlienky, no všetky prekričí pud sebazáchovy, ktorý mi karhavým hlasom vyčíta každý ďalší kilometer, ktorým sa vzďaľujem od lesa, v ktorom som sa pred týždňom s bolesťou hlavy a veľkým hladom, netušiac kde, prečo a ako som. A preto som sa rozhodol hľadať niekoho ako som ja, či už samotára alebo svorku. No nebolo by to krásne, keby som niekoho našiel? Les mlčí a môj ňufák tiež nezachytil žiaden pozitívny pach, iba mokré lístie, hnijúcu mŕtvolu človeka, čo zabil to krehké stvorenie a ešte dym uisťujúci ma v tom, že takýchto hlupákov je v lese viac.
A tak stále kráčam nevedno kam, brucho mi začína skuvíňať a telo oťažievať. Nuž, na dnes táto prechádzka bohate stačila, najlepšie bude schúliť sa pod tamten veľký strom, keďže nikde inde nič lepšie nenájdem, a trochu si zdriemnuť.
Komentáre
krasne foto
4 radost
4 radost