Pieces of me

Usmev. Taka drobnost. Nepatrne zdvihnutie kutikov pier, nepatrny zablesk stastia moze tolko zmenit.

Usmev moze ludi spajat i rozdelovat. Jednoznacne vsak zlepsi naladu, ak je uprimny a clovek si ho vazi, sice ako malickost, ale mozno väcsiu malickost nez je cely svet. Ked mame dobru naladu, myslime pozitivne, ved zivot je tak kratky na to, aby sme ho cely premrhali smutkom a mozno obavami z niecoho, co sa nikdy nemusi stat, ci nesplnenymi snami. Mozno prave usmev nam pomoze naplnit nase tuzby.

Uz mnohokrat sa mi vyplatilo usmievat sa. Naposledy to bolo asi dnes, ale co mi tak utkvelo v pamäti, bol jeden chalan v Ministri, ano moja prva navsteva Ministri, niekedy na zaciatku februara tohto roku (2007), ajked sa mi velmi nechcelo, jedna velmi super kamaratka mala narodeniny, a tak co by som nesla. Aj som sa tesila, aj nie, kedze ja pocuvam trosku iny styl hudby, ale nemam nic proti ostatnym stylom, mozno mi trochu vadi rap..Ale o tom potom, spät k hlavnej myslienke..Ten chalan tancoval celkom nedaleko mna a mojej kamaratky, ked mi hovorila, ze sa pozera nasim smerom, ja som jej odpovedala, ze sa urcite pozera na nu a nie na mna. Ale potom som sa otocila a bolo to inak, usmiala som sa... on sa usmial... A kebyze sa neusmejem tak nepristupi blizsie a nezacne so mnou tancovat, nemal by si byt preco isty, ze ho neposlem kade lahsie. Si niekto povie: OMG!! tanec, aka vyhra. Ale pre mna to bola vyhra. Lebo tanec je pre mna symbol volnosti,slobody a absolutne cistej mysle. Preto ho zboznujem. Nuz, skoda, ze ja chalanov nejak nebalim, radsej nie, lebo by som to len dokaslala, a tak som si nepytala jeho cislo, ajked to bol jeden z tych chalanov, ktorych ked baby vidia, zacnu sa im zbiehat slinky. Proste som zdrhla, lebo som musela ist domov. (Iked potom som ete hovorila kamoske, ze nech ho najde a vypyta mi cislo, nastastie ho nenasla a potom uz trsal dade neviem de, osud to tak chcel :D:D:D, kdeze, nemohli by sme byt viac ako kamarati.)

Aj pri druhej navsteve Ministri sa mi vyplatil usmev, ajked som s nim netancovala, kamaratka hovorila, ze on by cel, ale ze sa brutalne hanbi (mno podla mna nechcel), ked odchadzal, uplne dokonale sa na mna usmial. To bol najkrajsi usmev, aky som kedy videla, co sa tyka chalanov.   

Usmev pri opacnom pohlavi sa mi vyplatil mnohokrat, ale najviac ma tesi, ked sa na mna usmeju alebo mi usmev opätuju ludia ci uz o mnoho rokov starsi, alebo o mnoho rokov mladsi. Ak sa na mna usmeje nejaka starsia teta alebo tak, mam pocit, ze ma berie vazne a nie ako nejake dieta, taktiez, ze to nie je usmev, ktory hovori nieco ako "chcem Ta" alebo "ty si strasna". A ked sa na mna usmeje nejake to bejby alebo nieco take male hobitkovske, mam zas pocit, ze sa na mna usmieva anjel, ktory mi pripomina, ze este by som mozno mohla ist do neba. Ten najuprimnejsi a najcistejsi usmev.

Ano, mam take dni, ked si len tak idem po meste s usmevom na perach, ajked som nemusela mat 5 minut predtym najlepsiu naladu. Mnoho ludi sa spytavo pozera, preco sa usmievam. Odpovedi moze byt viac. Uvediem par veci, ktore ma napadnu ako prve, tie ostatne necham dalej bludit mojou myslou. 

Usmievam sa, lebo mam pocit, ze niekedy len usmev staci k zlepseniu nalady, aspon u mna to tak funguje, v takych situaciach ako napriklad idem sama po meste zamyslajuc sa nad svojimi problemami a zrazu sa na mna niekto usmeje. Je jedno kolko ma rokov, absolutne jedno akeho je pohlavia, aku hudbu pocuva a ake drahe je jeho oblecenie, ak mam pocit, ze to mysli uprimne, tak sa "odusmejem" spät, ak samozrejme nie som ponorena v nejakej velmi dolezitej uvahe a stiham sa "odusmiat" spät. Alebo ked som sla do skoly. V autobuse bolo male dievcatko. Uz od prebudenia som nemala bohvieaku naladu. Ale ked som sa nan usmiala, a ono sa opätovne usmialo na mna, zrazu akoby sa problemy vyparili, napadli ma vtedy len slova: A CO UZ, NEJAK BOLO NEJAK BUDE, len sa na mna ete raz usmej, anjelik :D.... Potom sme sa polku cesty po sebe usmievali a struhali grimasy.

Dalej sa usmievam preto, ze mi je komicke divat sa, ako idu vsetci vazni s utrapenym vyrazom. Som si vedoma toho, ze sa vzdy usmievat neda, ale budem sa snazit usmievat sa vzdy, ked to pojde, ked tym niekomu mozem pomoct, ako minule jednemu starsiemu panovi s palickou, ktory smutne kracal dolu chodnikom s ocami tak smutnymi, az som mala chut ho objat, ale ostala som len pri usmeve, asi by sa velmi divil, keby ho nejaka baba cela v ciernom zacala objimat. :D   

Usmievam sa preto, lebo mozno prave vtedy pocuvam jednu super pesnicku od Exploited (Kari, ty vies, ktoru myslim :D !!) a mam straasnu chut sa zacat smiat na tom velmi zmyselnom texte pozostavajuceho z troch slov. To je cely song. Takze sa niekedy usmievam vdaka hudbe, ktora mi zlepsuje naladu.

Usmievam sa, pretoze sa mi zda byt vsetko krasne a v tom momente mam pocit, ze ludia su bezchybni, chodnik je bezchybny, aj cesta, stromy, nadherne stromy, kvety ,slnko, nebo, jednoducho VSETKO, tak preco mam byt smutna, ked to mozem vidiet, ked mozem zit, ked to vsetko zije tiez?    

Tymto clankom sa cem podakovat vsetkym ludom, ktori sa na mna usmiali a specialne tete, ktora sedela v piatok 27. aprila v aute stojacom pred prechodom, cez ktory som prechadzala a potom, ako ma nechala ist, mi opätovala usmev.

Majte sa pekne a  KEEP SMILING pokial to len ide :D