Pieces of me

Vsetko, čo sa deje, mení sa. Ľudia, udalosti, okolnosti, myšlienky, emócie - len spomienky ostávajú, ale aj pohľad na ne sa s odstupom času mení. Čo sa nedá zastaviť, je proces, ktorým sa vyvolení ľudia pomaly zobúdzajú.. Nedá sa zastavíť a niekedy to bolí, ale treba ísť ďalej... Myslím, že chápem, čo si chcela touto básňou povedať - prežíval som niečo podobné, keď som sa rozišiel s bývalou a spomienky sa v prázdnote zjavujú znova, lenže vzniknutý oheň už nemá čo spáliť, všade je prázdno. ...

Problem je, ze sme sa nerozisli. Jednoducho takto existujeme

vo vztahoch sa nevyznam... sam sa im vyhybam, ako to len ide, takze som sa mylil, ze chapem... v niektorych z predchadzajucich prispevkov si pisala, ze chces trpiet - psychicky - akoby to nieco znamenalo. Neviem, ci to stoji za to. Neviem, ci je prejavom sily, ked sa clovek prenesie cez vsetko utrpenie sveta a nauci sa s nim zit. Mozno je to prejav slabosti. A prejavom sily je zit co najstastnejsi zivot. A precitit vsetko krasne

Prepac, ale sam hovoris, ze sa vztahom vyhybas a nasledne ma poucas o tom, ze mam zit stastne?
Zivot kazdeho cloveka je iny, preto nemas pravo nikoho sudit - nepoznas okolnosti, nezijes v mojich podmienkach, nie si ja, nevnimas veci tak, ako ich ja vidim mojimi ocami.
Taktiez, bud si jednoduchy clovek alebo si naivny ak si myslis, ze je spravne precitit vsetko krasne. Myslim si, ze to vobec, ale vobec netreba silit. Nech su veci take, ake su. Ak ma prist stastie, nech pride a ak nie, tak nie. Inak by nic nemalo tu pravu hodnotu.

Bola to iba jednoducha uvaha, ktoru mozes rozvinut vlastnym nazorom. Pisem, ze neviem, ktory z tychto zivotov je lepsi a nechavam ti priestor na tvoj nazor, ktory ma zaujima, pretoze je pre mna tazke predstavit si, ako moze niekto chciet zit v bolesti.. A mozno nie... Prave preto, ze chapem, co psychicka bolest znamena a netuzim po nej. Mozno som naivny, ale aj tak sa drzim myslienky, ze prezit stastny zivot je o cosi prijemnejsie, nez prezit nudny a bezutesny zivot bez moznosti rozvoja a robit zo seba otroka utrpeniu.

Sudit mozu len sudcovia v sulade so zakonmi krajiny, v ktorej sud prebieha a tieto zakony su omylne rovnako, ako ludia, ktori ich tvoria. Zaujima ma, co si myslis o stasti... A vobec, mas zaujimavu filozofiu! :)