Jeden povzdych hromu rozletí sa na nekonečné polia, lúky, lesy
Posledné trpké úsmevy darovalo slnko zemi
A teraz príde plač, pretože už niet pestrých farieb
Nahé stromy chlácholivo kolíše vietor, ktorý prišiel odkiaľsi z neznáma
Suché steblá trávy sa z posledných síl snažia hrdo stáť a nepokľaknúť
Kvety už nekvitnú, len vädnú
Ako my
Všetko umiera, čaká netrpezlivo na kvapky života
Napätie vypĺňa celý priestor, aj jeho najmenšie štrbinky
Míňajú sa posledné kúsky nádeje
Ďalší povzdych hromu
A nič
Ani jediná kvapka z ľútosti
Komentáre