Nebo plače a ja som natoľko sarkastická, že sa usmievam
Jeho slzy sa obtierajú o okno, akoby prosili nech ich pustím dnu
Úprimne, prečo nie, s úsmevom o ne zakopávam pohľadom, hladím chladné sklo
Prečo nie? S úsmevom trpkým, pretože trest ma tiež bolí, ajkeď cudzí
Ale zbaviť sa múru, nato by si ho musel sotiť sám aby spadol
A nato ty nemáš silu
A tak len nech pekne klope dážď o rímsu okennú v rytme pohrebných piesní
Ak chceš, môžem si želať, aby svitol slnečný deň
Len nemysli si, že cítim chlad pri Tvojom mene
Komentáre
.
...
Margaréte
kde bahno spoločnosti bolo jediný pevný bod
kde ich stopy boli jediné na obzore
prešli peklom, kde smútok bol tabu a škrobený úsmev povinnosťou
Nedovolovali si dúfať, nedokázali veriť
Len kráčali, zarito a kŕčovito
Absurdná hrdosť im zakazovala zastať
Strach z toho, že sa nič nezmení, prikazoval ísť
Zaborili sa hlboko, prepadli až na dno
nebolo tam bahno
nebola tam hrdosť
nebol tam už ani strach
čakala tam len myšlienka, vedomie, že je koniec
táto cesta zmenila sa na status quo
bola a bude, dalšie kroky už nemali cenu
vo chvýli, keď už bolo všetko stratené
keď už musel prísť zázrak
zázrak neprišiel
počkal
nechal ich tam ešte hniť
Stopy ktoré nepoznali
úkazali im cestu, zaviedli ich preč
vytrhli ich, nasledovali
kráčali po niečom, čo doteraz nepoznali
netllačila ich hrdosť, ani strach
kráčali cestou, ktorá stala sa cieľom
kráčali spolu, kráčali po svojich snoch
z pekla stal sa raj
žial eden bol len vysnívaný
stopy sú už teraz preč
zmizli, ale bahno s nimi
Ďakujem za to čo dali
Neľutujem, čo si vzali
ale koniec bol už nevyhnutný
Veď je jasné, že človek z bahna, nevie chodiť po druhých snoch
teraz, ležím, rozmýšlam
Prešli peklom, prešli rajom, oddychujú vedľa mňa
Slzy neba hladia túto starú obuv
Perleťové kvapky stekajú na dlážku
V kaluži zo snov, v kaluži z bahna, zrkadlí sa ďalšia cesta
Usmievam sa
Obloha sa zavrela, skryla svoju krásu
Ja viem, že má byť skrytá
Viem, že tá tu nie je pre mňa
Nie teraz
Teraz sú tu slzy z neba
Hviezdy prídu, krása čaká
Nemôžem ísť za ňou hneď
chcem len chvýlu, kým sa slzy lesa zahrajú na očistec
(PS: super napísané, motivovalo ma to komentovať...myslím, že ja blázon by som to spravyl aj nekonečné, ale už tu skutočne leje, už to nie je krásny nebeský plač, už je to nechcená voda na elektronike...)
4 Faust
Spolieham sa vsak na to, ze sami najdu bud kusok seba prostrednictvom svojich vlastnych idei, ktore tu len odhalia alebo sa aspon pokusia skladat skladacku, iked v podstate naslepo.
...
Ked som smutny tak prsi...
(Tento prispevok je uplne od veci ale nemam naladu to rozpisovat)
4 polo
:)
mala si pravdu, ja som nasiel kusok seba, cast vlastnej skladacky, pocitu tak blizkeho, ze som sa rozhodol pisat. K tomu vo versoch:D, napriek tomu ze som tak nikdy predtym nepisal.
Stale vsak nerozumiem tomu, co vlastne sposobilo moje odhodlanie, potrebu nieco napisat prave sem a preco to robim znovu. Preco zdielam svoje myslienky na fialovej obrazovke s mackou, verou, karolom a polom? Neviem najst uspokojivu odpoved a teda ziadam o pomoc:)...preco skryvas svoje myslienky takto verejne?
hups
4 Faust
Co vlastne sosobilo Tvoje odhodlanie? Mozno Tvoja zvedavost, mozno moja uprimnost, mozno, mozno, mozno. Mozno hladas aspon v jednom z ludi cloveka.
Svoje myslienky skryvam verejne, pretoze ho hladam tiez.
:)