Pieces of me

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Zaciatok konca

Ked vsetky cesty miznu, lebo to tak chceme.
 

Mal dost boja za nieco co nie je, vzal kuchynsky noz a nachvilu sa nan zadival. Potom ho oboma rukami zdvihol nad seba a prudkym pohybom si ho zaryl do srdca. Pomaly sa zviezol najprv na kolena a potom spadol nabok na chladnu zem. Citil,ako z neho odchadza zivot, ako mu davaju posledne zbohom sily, ako ochabuva jeho mysel, ako mizne svet, straca sa kdesi sam nevedel kde. No i v tej poslednej chvili myslel na nu. Konecne sa stretnu. Citil sa tak zivotom unaveny... Bol tak odhodlany nechat vsetko tak.

Zrazu sa ocitol niekde inde. Vsade bolo jasne biele svetlo a pred nim stala s usmevom ona. Podisiel blizsie..a blizsie...a blizsie... chcel sa jej dotknut, tak za nou vystrel ruku. Pomaly sa priblizoval k tomuto anjelovi s pokojnym usmevom, jeho konceky prstov uz boli takmer pri jej ruke, ked jej vypadla z oka slza a so smutnym usmevom povedala: "este nie". Vsetko sa s nim zacalo tocit, ona sa zacala vzdalovat... utekal za nou, volal jej meno, ale nic sa nezmenilo, mizla, biele svetlo tiez a nastavala ticha tma. Unavene otvoril oci a naskytol sa mu pohlad na doktorku, ktora s usmevom konstatovala, ze to prezije. Potom mu unava opantala zmysly a tvrdo zaspal. V sne sa vracal do casu, ked bol este dieta a ked ju prvykrat videl. Znova prezival tie pocity ako vtedy, ale sucasne si uvedomoval, ze je to len sen. Zobudil sa a znova bolo okolo neho nemocnicne prostredie. Na stolicke pri posteli sedela jeho sestra s hlavou sklonenou od unavy, iste ho tu strazila dlhu dobu. Pokusil sa sadnut si, no pocitil ostru bolest pri srdci a hned si spomenul, co sa stalo. Vydral sa z neho vzdych, na ktory jeho sestra otvorila oci a s usmevom ho oslovila: "Konecne si sa prebral.. uz bolo na case.. upadol si do spanku na sest tyzdnov. Nic nehovor a oddychuj, z najhorsieho si uz von, ale nesmies sa namahat." Neveriacky na nu pozrel, potom smutne uprel pohlad kamsi do neznama a znova si lahol, podavajuc sestre ruku. Zacal uvazovat, preco nemohol umriet. Zdalo sa mu to byt az priliz nespravodlive. Potom uz musela odist, pobozkal ju na celo na rozlucku,sepol "mam Ta rad" a opät sa ponaral do prudu myslienok plnych otazok bez odpovedi.

Popri uvazovani si prezeral nevelku izbu a jeho pohlad spocinul na okne, ktore nemalo mreze, takze mu nijak nebranilo spravit to,co planoval. Ak nevysiel prvy pokus, snad vyjde druhy. Pomaly si s namahou sadol. Zatal zuby a zdvihol sa na rukach, pomaly polozil nohy na zem. Ale v tom okamihu sa otvorili dvere a vosla zdravotna sestra drziac v ruke akusi skatulku s liekmi. Nahodil nevinny pohlad a vyhovoril sa na to,ze sa chcel ist prejst. Sestricka ho s vycitavym pohladom pokarhala, znova ulozila do postele a zacala mu vtlkat to hlavy, ze ma vsetko svoj cas, teraz nech odpociva. Poslusne prikyvoval a ospravedlnujuco sa na na nu pozeral, no v skutocnosti to slo jednym uchom dnu a druhym von. Dostal lieky a znova osamel.

Teraz uz nevahal ani chvilocku. Znova si sadol, pomaly vstal, ale citil,ze sa dlho na nohach neudrzi. Chytil sa stolicky blizko postele a spolu s nou sa zacal presuvat k oknu. Ked tam uz konecne vycerpany dosiel, otvoril ho a celu izbu zalial mesacny svit. Chytil sa okenneho ramu a zacal liezt na parapetnu dosku. Bolest v jeho vnutri mu vsak zhorsovala pohyb, ajked dostal tabletky proti nej, takze mu to trvalo dlhsie, nez by si zelal. Ked uz konecne stal hore na okennej doske, na siedmom poschodi, pri pohlade dole zavahal. Naozaj to chce? Zivot, nuz ano, jeho zivot nebol taky krasny, ako si zelal, aby bol, ale ajtak ho mal rad. Mal rad ludi, ktorych stretaval kazde rano po ceste do prace, mal rad slnko vecne sa usmievajuce, dalej stromy a kazde steblo travy na luke, na ktoru sa chodieval prechadzat,taktiez jeho sestra mu sem-tam skraslovala den.. Zrazu nemal chut zomriet. Potom vsaq pomyslel na nu. Ona bola jeho zivotom, len a len ona. Este raz pozrel dole. Vtom sa znova otvorili dvere a dnu vstupila doktorka, ktora mu pred siestimi tyzdnami zachranila zivot. Smutne sa otocil a ona pobehla k oknu v snahe zachytit ho a stiahnut spät do izby, ale uz bolo neskoro. Skocil. Znova bol kdesi, sam nevedel kde. Bolo tam plno lahodneho svetla... a ona.. Znova sa usmievajuc podisla k nemu...Neisto zacal dvihat ruku. Co ak znova zmizne? Pocitil vsak, ze jeho prsty sa dotkli jej ruky a potom ju zovreli. Konecne bol stastny.


Krátke príbehíky a tak.. | stály odkaz

Komentáre

  1. pekný príbeh..
    ale hrozne smutný...
    publikované: 11.03.2007 00:13:22 | autor: Lili (e-mail, web, autorizovaný)
  2. jeeeeeeeeeeeee :D
    ja som zabudol napisat komentar.... pekny clanocek ;) a ten koniec... pekny.stastny, kontroverzny... musi sa nad tym porozmyslat :)) lubim ta
    publikované: 13.03.2007 11:18:25 | autor: radkio (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. LILI
    mam rada smutne vesele konce :))
    publikované: 13.03.2007 21:57:33 | autor: Vera (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. RADKIO
    :D:D:D:D
    aj ja Ta lubim... :D ale klamat nemusis :P
    publikované: 13.03.2007 21:58:42 | autor: Vera (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014