Mieša sa modrá krv
s nízkou červenou
v kotlíku lásky
objatá hmlou času
mieša sa, vrie
a odkiaľsi z povýšenosti nespokojné hlasy sipia
mieša sa modrá krv
s nízkou červenou
v kotlíku lásky
objatá hmlou času
mieša sa, vrie
až vykypí i stekajú dva potôčky modrofialovej po mosadzi lesklej
jeden z nich
ten menší to bol
spadne do ďalšieho kotlíka
a mieša sa z nízkou červenou
a z modrej ostáva úbohý odtienok
minulosť prekliata
budúcnosť taktiež
súčasnosť útla debna
rastie a rastie
nenásytne rýchlo
mení sa v čosi
netušiac v čo
úbohý odtienok – sám sebe sa hnusí
a všetko navôkol rovnako vníma
akoby bledol svet
budúcnosť bledne
i súčasnosť už
stráca sa v sebe
stráca i hviezdu, čo nádherne svieti
možno len sníva
tá si len letí, nevidí, nevie
a dobre jej tak
vlieva sa do mora plného špiny
so všetkým čo má
tak to chce svet
tak je na to zvyknutý
pomedzi tisícky odtienkov
krásnych i menej krásnych
no akoby bolo more prázdne a len voda skazená v ňom
a pár rýb, čo prežiť sa snažia a ajtak zmiznú v bruchách netvorov
tupých a nízkych ako všetko - zdá sa
žiadna krása, žiadny raj, ani spása
nič
len zaťaté zuby a kráčaj, hrôza, dopredu
inak udupú ťa všetci
ako kúsok prachu zmizneš
v horách sivých ničoty
tak choď a dúfaj v niečo, čoho niet
choď a hľadaj niečo, čo nie je
choď ikeď nechceš, choď
a neobzeraj sa späť, lebo ti bude ľúto
nesnívaj
Komentáre
...waw
Ale prosim Ta..