Sloboda je pojem, ktorý nedokážeme pochopiť a to z prostého dôvodu: nikto z nás ju nikdy nezažil. Všetci sme sa stretli iba s lacnou imitáciou s kvalitou menšou než výrobky Made in China (prípadne Taiwan), ktorá nám bola podstrčená pekne nasvietená, učesaná, s chybami ukrytými pod vrstvami fantazmagórií spoločnosti. Opakovaná lož sa predsa stáva pravdou. Alebo sa mýlim?
Dnešný človek je slobodný. Má plno práv a samozrejme i povinností. Svoj život si vytvára sám, môže si vybrať miesto kde a ako ho strávi. „Colná kontrola, váš pas, prosím.“ „Musíš ísť na vysokú, pretože bez titulu nič neznamenáš.“ „Na autobus si počkáš peknú polhodinu.“ „Nikdy nepôjdeš na Hawai, s Tvojím platom jedine ako darca orgánov.“ „Kto nepracuje, nech neje.“ Systém. Klietka, ktorá sa snaží ľuďom vsugerovať ako úžasne sú slobodní a koľko možností máme. Klietka, ktorá sa snaží ľuďom vsugerovať, že v skutočnosti nie je klietkou a my ju potrebujeme. Prečo? Pre naše dobro? Pretože by spoločnosť nefungovala? Pre prospech niekoho, kto stojí v zákulisí a so spokojným úsmevom sleduje dianie, ktoré prebieha presne podľa jeho scenáru?
Človek je slobodný len do istých hraníc, pokiaľ to vyhovuje spoločnosti. Malý moment! Hranica = obmedzenie z čoho vyplýva, že sloboda je len pojem, slovo, kombinácia hlások, ktorého význam je priam ignorovaný. Nikdy nebudeme slobodní, ale nie je to len kvôli spoločnosti, ktorá nám svojimi pravidlami rada vysáva energiu aj obsah peňaženky. Je to preto, že sme ľudia, najnedokonalejšie tvory prírody. Človek nemá vyvinutý žiadny zmysel dostatočne dobre nato, aby ho mohol chrániť v prirodzených podmienkach prostredia. Jeho telo je slabé, jeho beh je pomalý, pokožka jemná. Ako dlho by vydržal nahý v jesennom lese, na letnej púšti, na akomkoľvek mieste v akékoľvek ročné obdobie bez akejkoľvek pomoci všetkého čo zatiaľ vytvoril? Dokáže predsa využívať rozum tak, aby nič tohto charakteru nemusel podstupovať, vyzdvihol sa na vrchol reťazca všetkých živočíchov a vzal si slobodu. Ale vzal ju aj bytostiam pod ním a všetko prispôsobil svojim potrebám. Ako sa vyvíjal stále viac a viac, jeho potreby rástli ako na počte, tak aj na obtiažnosti a teraz možno ako jedinec pociťuje neslobodu, keď ho celé ľudstvo núti žiť tak, ako nechce a to len preto, že je neschopné vytvoriť lepší systém, síce stále klietku, ale s väčším priestorom. Hlavne, že vymyslieť neutrónovú bombu, žiarovku alebo elektrónový mikroskop nám problém nerobí. Aj keď je to oveľa ťažšie než určiť pravidlá hry – života ľudí. Veď zákony na celom svete vychádzajú deň čo deň a koľko z nich bolo skutočne potrebných, koľko z nich je prospešných a koľko skutočne pomáha ľuďom, všetkým ľuďom, ktorých sa týkajú?
Človeka robí neslobodným aj jeho myseľ a telo. Okrem týchto dvoch zložiek sa podľa taoistov skladá ešte z duše, ktorá pretrváva, aj keď sa obe zložky od nej odlúčia.
Myseľ je plná názorov, princípov a presvedčení, ktoré obmedzujú, preto netreba vždy odsudzovať tých, ktorí ich porušujú: len sa snažia zničiť klietku, ktorú sami vytvorili (nakoniec sa však k svojim princípom ajtak vrátia, ak ich porušili kvôli vyššie spomenutému). Lenže aj naše myšlienky sú obmedzené. Nedokážeme pochopiť vesmír, miesto faktov ohľadom niektorých záležitostí máme len teórie. Nepoznáme svoje telo. Vieme o ňom dosť, ale stále nie všetko, množstvo procesov nedokážeme vysvetliť, a teda nechápeme. „Naše telo budeme poznať až vtedy, keď budeme vedieť dokonale napodobniť/vytvoriť každý jeho orgán, človeka samotného“, tak to zvykol hovorievať ktorýsi môj známy. Nevieme vrátiť zrak slepým, chôdzu ochrnutým, zdravie ľuďom postihnutých pohlavnými chorobami, rakovinou, končatiny tým, ktorým chýbajú. Vieme im pomôcť len trošku, no nie dostatočne nato, aby sme ich nenechali v neslobode, obmedzených celý život. Stále potrebujeme vieru a tá zväčša obmedzuje (hlavne najrozšírenejšie náboženstvá), pretože má pravidlá, ktoré niečo prikazujú a zakazujú.
Telo každý deň umiera, a preto je každý z nás nútený sa oň starať, ak chce žiť dlho. Dýchanie, jedlo, pitie, spánok, pohyb a iné telesné potreby si nás omotávajú okolo prsta a nestačí mať jedno, potrebujeme všetko. Nie je toho málo, ale už je to pre nás prirodzené, preto to v podstate ani nevnímame ako obmedzenie. No skúsme si predstaviť, že jedna zložka (z tých najhlavnejších) nie je uspokojená. Bez jedla človek vydrží aj mesiac, bez vody necelý týždeň. Bez vzduchu asi tak 5 minút. Obmedzením to nie je, kým toho máme dostatok, problém nastáva, keď svoje životné potreby nemáme ako uspokojiť. Tí, čo zažili vojnu, by o tom určite vedeli rozprávať dlhé hodiny.
Slobodu môžeme opísať ako vnímanie okolností týkajúcich sa istého jedinca, ktoré na neho pôsobia dojmom neviazanosti k niečomu, čo negatívne obmedzuje, či ovplyvňuje jeho život, správanie, nálady alebo názory. Čo pri komplikovanejšej bytosti, ktorá sa nedokáže cítiť slobodne z toho, že má čo jesť, má kde spať, môže behať, vedie k smrti. Len tá jediná môže priniesť absolútnu slobodu v tomto živote, a po nej ostáva podľa taoistov iba čistá duša, pre ktorú budú všetky naše problémy, radosti, poznatky a vedomosti, aj nepochopiteľné veci, bežné, všedné, a preto sa nimi nebude zaoberať. Akoby to bol akýsi vyšší stupeň vedomia, ktorý chápe všetko, vrátane nekonečna, večnosti, pretože všetko je prirodzené a jednoduché. Neexistujú obmedzenia. Avšak niečo také si musí človek zaslúžiť. A ak chce niečo prijať, musí niečo obetovať. Hodnota šťastia závisí od množstva nešťastia. Ak chce poznať slobodu, musí poznať jej opak.
Komentáre
X
(Sloboda je len klam ktory sa nam snazia nahovorit , Tvaria sa , ze v nej sme ale preco by servirovali toto tvrdenie keby sme v nej boli ?
Slobodu poznaju iba ti co su mrtvy...)
Jediny sposob ako poznat slobodu je dokladne spoznat jej opak...(pretoze sloboda sa spoznat neda vzdy sa najde plot ktory ju ohranicuje)
...
Myslím si, že táto je lepšia. Síce neviem, či si môžem dovoliť porovnávať Slobodu s Posmrtný život, ale mňa táto esej zaujala viac ako tá predošlá a hlavne, mám dojem, že si sa viac pohrala s myšlienkami a slovíčkami. Dobre sa to čítalo, aj keď to na mňa malo negativistický dopad kvôli celkovej pointe. Dúfam, že Noksovi nebude vadiť tá ktitika a iróna, ktorá z tvojej práce srší, ale myslím, že by s tým nemal mať problém. Uvidíme, ako dopadneme :).
...
Johann Wolfgang von Goethe.
Rád by som povedal že je to pravda a súhlasím, ale pravda je ešte ovela,ovela horšia...
4 Kaena
Myslim, ze o tejto teme sa da napisat velmi vela, ale v podstate nie je mozne priniest ziadne nove poznatky, co ale nebolo v podmienlach eseje, nastastie :)
Aj ja dufam, ze nebude mat s nicim problem, ci uz v Tvojej alebo mojej eseji.
4 Otto
K samotnej myslienke sa ani netreba vyjadrovat, pretoze je v nej obsiahnute vsetko potrebne