Môj prvý deň prázdnin nebol jedným z mojich typických prázdninových dní, čo naznačovalo, že ani dni za ním nebudú tak všedné ako by sa dalo očakávať. Z bratislavského letiska som preletela Európou až do niekoľko tisíc kilometrov vzdialeného škótskeho mesta Edinburgh, kde ma čakali priatelia. Hlavná myšlienka môjho dvojmesačného výletu bola učiť sa, spoznávať.
Prvé týždne boli radosť i smútok súčasne. Radosť z nového prostredia, nových pocitov a smútok z neúspešného hľadania si práce kvôli tomu, že nemám skúsenosti v žiadnom odbore. Ľudia boli všade navôkol veľmi priateľskí, bez ohľadu na môj výzor a iné v skutočnosti nepodstatné veci.
Odrazu sa naskytla príležitosť: zavolala mi akási žena, že potrebuje pomôcť pobaliť veci, pretože sa sťahuje kamsi do Malajzie. Môj prvý jednodňový job. Bolo to fajn, bola milá a zase som videla o kúsok mesta viac. Žiadna iná práca nebola na obzore, preto aby som neupadala do depresií, zaobstarala som si motiváciu: gotické topánky a korzet. Hmotné veci plné zatiaľ pozitívnych pocitov, ktoré z nich môžem čerpať.
Popri hľadaní práce, čo zahŕňalo telefonáty, nekonečné chodenie po meste, interview a rozdávanie životopisov, som si vybavila National Insurance a účet v Bank of Scotland. S tým účtom to trvalo dlhšie, pretože mi poslali pár obálok s tým, že im chýbajú informácie.
Často som po večeroch chodievala behať popri mori, ktoré bolo vzdialené od bytu, v ktorom som bývala, len pár stoviek metrov. Popri mori lemovanom kúskom piesočnej pláže a kamenistej hrádze. Skvelé miesto na nekonečné úvahy.
Nečakane sa objavila druhá práca: istý kuchár talianskeho pôvodu Alfredo potreboval pomôcť s domácimi prácami, na ktoré nemal čas. Ďalšia práca sa objavila asi hodinu cesty od môjho dočasného bydliska v neveľkom guesthouse, ale pre nepriaznivé podmienky som tam nepracovala príliš dlho. Hľadala som teda ďalej, ale vedela som, že práca si skôr nájde mňa než ja ju. A nebolo to inak, síce len na pár dní v ďalšom guesthouse zase v inej oblasti mesta.
Popri tom všetkom som navštívila galériu s obrazmi prevažne španielskych umelcov, pár gotických obchodov (Electric Cabaret, Voodoo, Apple Jack), kde ma zamestnanci brali už pomaly ako stáleho zákazníka a nazrela som aj do podniku Jekyll and Hyde.
O čosi neskôr sa počet ľudí v byte zväčšil o 1 a o čosi ešte neskôr zmenšil o 2, vďaka čomu si ma našla nová práca kdesi na severe v dedinke menom Ullapool. A tak som jedného slnečného dňa nastúpila do Megabusu a 4,5 hodiny cestovala do Invernessu, kde som prestupovala.
Ullapool, dedinka ukrytá na pobreží medzi holými kopcami bez lesov, obkolesená nádhernou prírodou. Akoby odrezaná od sveta, akoby čas plynul inak, akoby všetko bolo iné. Akoby príroda navôkol čistila myseľ i charakter ľudí. Nový ťažký začiatok, kontrastný s edinburgským, avšak nie tak ťažký aby som nad ním nemohla vyhrať.
Nastali dni práce a ja som bola spokojná, pretože som workoholik, napĺňalo ma to vďaka dostatku motivácie, či už finančnej alebo spojenej s pocitmi plynúcimi zo všetkého navôkol. Iste, času bolo málo a ja som začala uvažovať nad tým, ako dlho by som takto dokázala žiť, aké sú moje priority, aký zmysel má môj život.
Koniec prázdnin sa neodvratne blížil, a preto som sa presunula späť do Edinburghu a o pár dní neskôr som odletela na Slovensko, kde som vnímala rozdiely medzi týmito dvoma svetmi ešte intenzívnejšie. Tie najdôležitejšie spočívali v mentalite ľudí: ľudia tam boli priateľskí, milí, bez predsudkov. Dalo sa to čítať z ich očí, nepotrebovali ubližovať, pretože neboli nešťastní. Každý z nich sa správal priam ukážkovo, pretože každý z nich si bol vedomý, že to je vizitka ich osobnosti. S výnimkami som sa nestretla, iba ak sa jednalo o prisťahovalcov. Život tam bol jednoduchší, žiadne problémy ohľadom úradov a zákonov, ktoré chránia ľudí a nie im ubližujú. Stratiť prácu nebol dôvod na obesenie sa, pretože nebolo tak ťažké nájsť si novú. Bez výčitiek svedomia môžem tvrdiť, že tam bola väčšia sloboda než akú mám k dispozícii na Slovensku.
Komentáre
fajne fotky :)
Vera...
Fuha
:)
Tá pláž a breza sú dokonalé. :)