Pieces of me

Kto by to bol povedal, ze sa zalubim do chalana, co byva tak daleko, a ze ma taky chalan bude chciet. Kebyze mi niekto pred nejakym mesiacom povie, ze s tymto chalanom budem nieco mat, tak sa na tu osobu pozriem pohladom: "Ty si pil, ze? Chod sa vyspat."

Boli sme totiz, dalo by sa povedat, najprv menej nez kamarati, ved ma chcel vyhodit z contact listu. Ani neviem ako sa to zbehlo, ale zbehlo sa. Mozno sa moj pohlad na neho a jeho pohlad na mna zmenil, ked sme zacali pouzivat Skype. Samozrejme, ze netvrdim, ze sa mi predtym nepacil, ano pacil, ale kto ma dobre pozna, vie, ze to uz pre mna nic neznamena, jednoducho nikoho nechcem len koli tomu, ze sa mi paci. Potom, ako som sa jedneho zimneho dna kopla, som sa chcela drzat hesla: uz ziadny chalan!!! No, ano, vydrzalo mi to...kolko? Mesiac, mozno dva, kym si neprisiel ty, Radkio, a nevyhodil von oknom vsetky moje sluby a postoje proti chalanom. Ani si nevedel ako sa ta hrba myslienok odopierania si dalsich vztahov zosypala ako domcek z karat a pritom mala pevne zaklady - ponaucenie.

No nic, ked sa nedalo nedoverovat a utekat prec, ostavalo mi len podvolit sa vsetkemu a cakat, co bude dalej. Dost jasne som si uvedomovala, ze chcem nieco, na co nemam narok a mozno preto som to chcela este viac. Ale nikdy som nejak nemala pocit, ze je to obojstranne, preto ako vzdy moja taktika mlcania, cakania a ticheho sledovania... a vyplatilo sa. Robil vsetko, co som si zelala bez toho, aby o tom vedel, co mi vsaq na sebavedomi nepridavalo, lebo co ak sa len zahrava, co ak to nemysli vazne? Naucila som sa totiz za tie dva mesiace predtym, nez som ho spoznala, nedoverovat tak bezhlavo ludom, nez to bolo predtym.

Aj ta malinka nedovera, ktora vo mne driemala, ma rychlo presla, ked som pocula cez skype jeho hlas. Tak krasny hlas. Mohla by som ho pocuvat 24 hodin denne, ajtak by ma neomrzel. Hovoril, ze pride, spominal to aj na svojom blogu a to sa stalo skor, nez to bolo z mojej strany ocakavane, co ma zahrnulo kopou obav, ktore sa mi uz dnes zdaju byt neopodstatnene, ci nezmyselne. Ved predsa prisiel ten isty Radkio, ako bol na nete. Moj Radkio. Ten skvely chalan, ktory vie vzdy rozosmiat, ten, s ktorym mam tolko spolocneho. Ten, ktoreho chyby zakazujem volat chybami, pretoze to nie su chyby. Nadherny clovek. Inteligentny, mily, cielavedomy, tvrdohlavy mozno, ale na mna iste nema :D a je toho vela vela, takze uz spomeniem len to hlavne : je sam sebou. Ak si niekto mysli, ze sa mylim, tak prepac, ale mam pocit, ze sa mylis ty.

No, mala som ideal, ale nejak uz si nespominam, aky bol, odkedy lubim Radkia. Zatienil ho väcsi, samotny tu vyssie spominany clovek tak blizky a pritom tak vzdialeny. Dobre,dobre, uz koncim, ja viem, ze pisem stale to iste. Ale nejak sa neda o inom, no pokusim sa, uvidime, mozno to skonci v kosi, mozno nie.

Jedno je vsaq iste. Len pri Radkiovi mizne realita a vsetky jej zaporne veci, vsetky tie myslienky, co tazia mysel, ci dusu, akoby som mala telo priputane k zavaziu, ktore ma taha proti mojej voli do nicoty... Toto vsetko mizne. Ziadna odporna siva. Len pestre farby. Cista mysel plna neho. Takze ak ma s nim niekedy stretnete, nedivte sa, ze nepocujem vase pozdravy, ci nevidim vase usmevy, som totiz na mieste, kde je len on a ja, svetlo reality zhaslo, vytiahla som ho zo zastrcky.

Uvidime, ako dlho nam to vydrzi, nie je to take jednoduche, kedze nas od seba deli 113 km. Dufam, ze dlho, vzdialenost je skuska, vdaka ktorej zistime, ci sme tu skutocne jeden pre druheho, aka velka je nasa trpezlivost a sila vole. Uz fakt koncim, dneska mi nejde. Hav, dohovorila som.