Moje telo pohltí čierna krása
hraničiaca s bledosťou
a sprevádza ma po celý deň
sme jedno telo
jedna duša
jedna myseľ
jeden deň i večnosť snáď
čas ukáže
a tak prišiel deň posledný
posledný deň zdal sa byť
no nebol
len začiatok zmeny
ktorá donesie ďalšiu
aby sa začal boj
ktorý sa skončil
a ja smutná i veselá
sedela som tam
kde sa nenávisť tešila
a radosť smútila
a čakala na ortieľ zatratenia chvíľku
ktoré nemalo byť večné
malo prísť ako radosť ostatným
no prišiel smútok
zo samoty snáď
strach z hlúposti
nevedomosti
nezmyselnosti
nebolo to podstatné
podstatné bolo čo som vedela
čo viem a budem vedieť
múdrosť však mizne
kradne ju čas
a ostáva len zármutok
a čakanie
Komentáre
Ok...