Pieces of me

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Pochod na Horu osudu

Uskutočnený dňa 23. mája roku pána 2008

Deň, na ktorý sme my, armáda tvorená viac ako dvesto kusmi jedlého ľudského mäsa a jedného psieho, čakali už dávno, a predsa nás jeho príchod mohol trochu zaskočiť. Ráno, ako každé iné okrem typickej stereotypnosti, ktorú mu vzala zmena smeru cesty už hneď od opustenia základne na kopci ďaleko od nepriateľov. Avšak nemusela som kráčať ďaleko a stretla som sa s ďalším členom výpravy, mojou veľmi dobrou kamarátkou, elfskou sestrou Peťou ( jej čestný titul je Peťuška Anjelik - jeden z mojich troch anjelikov) a cesta bola ihneď živšia. Na miesto stretnutia sme, ako inak, dorazili medzi prvými,z čoho vyplýva, že sme tam aj dosť dlho čakali, a keďže som po noci plnej spánku bola unavená, ešte som podriemkavala na Petinom ochotnom ramene, vlastne celá som bola na ňu akosi divne zakvačená, no hlavne, že držím a nepadám a ona ma strpí.

O nejakú pol hodinku až hodinku, keď už začínalo pršať, sme boli kompletní aj s veliteľmi, profesormi, ktorí sa najkôr nejak nepridružovali do čela, ale potom sa zišli na poradu a moja autorita ako jedného z prvých pešiakov dlhého hada z kráčajúceho davu okamžite padla. A Petina tiež. Ešte jej Patricius liezol do cesty, čo vo mne vyvolávalo celkom zaujímavé predstavy ako spadol do blata, po ktorom sme po tom ľahkom daždi stúpali, a ponára sa čoraz hlbšie a hlbšie, až z neho trčí len pramienok jeho bujných vlasov, po ktorom si Peťa nevinne poskočí.

A tak čas plynul, my sme sa sa s Anjelikom držiac za ruky vliekli hore kopcom aj s ostatnými, sem-tam prehodili nejaké to slovko a zase upadli do vlastných myšlienok. Už si ani nespomínam, čo všetko mi behalo hlavou, ale bolo toho raz príliš veľa a potom zas príliš málo, a dokola. Čím vyšššie sme boli, tým sa mraky viac trhali a začalo sa cez ne predierať drzé slnko, ktorému v ceste k nám našťastie ešte stáli sýtozelené koruny vysokých listnatých stromov, ktoré tomu všetkému dodávali zvláštny odtieň pokoja. Zbožňujem slnečné lúče presvitajúce cez takéto klenby listov.

Kto s nami nešiel, mohol ľutovať, lebo to bola pekná prechádzka a človek si aspoň rozhýbe kosti a v mojom prípade aj je s ľuďmi, pričom vôbec nevadí,že sa s nimi stále nerozpráva, veď sú všetci aj trochu uťahaní. Hlavné, že s nimi je. Veľmi dobrý pocit, keď sa niekde necítite byť sami a máte pocit,že je tam niekto i pre vás.

Kto s nami nešiel, mohol lutovať, pretože po príchode až do cieľa prišiel o prekrásny obraz skapatých gymnazistov, ktorých obžierajú muchy a komáre.

Avšak, ponoriť sa do histórie a predstaviť si dobu, keď Pustý hrad ešte nebol pustý, jednoducho nebolo možné. Príliš veľa ľudí, čiže príliš veľa rušivých elementov. Nech som sa snažila predstaviť si na sebe dlhé šaty farby nočnej oblohy s dlhými voľnými rukávmi a na Peti purpurové šaty podobného strihu, pozapletané pramienky vlasov alebo keď som sa dotkla nejakého múru a predstavila som si,že možno takto tu kedysi ktosi stál a dotýkal sa presne toho istého miesta, okamžite to začalo miznúť, preto sa tam ešte niekedy určite vrátim, keď bude väčšia pravdepodobnosť, že bude mať moja fantázia viacej priestoru.

Tak, tu je kúsok z toho všetkého, zachytený počas kráčania

 

Peťa sa pozerá na svoje rozsiahle panstvo a kontroluje, či má v lese všetky srnky

Cesta k škaredým komínom, ktoré vidno v diaľke. Naša budúcnosť :(

 

Tak! Tento pník na stínanie hláv je odteraz môj!

No neviem prečo, Peťuš, ale pripomínaš mi na tejto fotke Laru Croft

Úspešne zdolané schody

Sledujem každý pohyb nepriateľa. No dobre, skôr počujem pri mojej krátkozrakosti. (V skutočnosti sa len zaoberám tými Petinými srnkami)

Most Mirabeau :)


Iné | stály odkaz

Komentáre

  1. aby sa nik vopred nebal..
    ..tie srnky,tam boli vsetky,zdrave plne elanu (vsak ako inak,pod nasim dozor,vsak,sestra? ;))
    a este raz sa ti ospravedlnujem,ze som ti odsekla kusok nohy,vazne to nebolo naschval :)
    see ya
    publikované: 28.05.2008 22:18:58 | autor: kari (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. :)) Ty hriesnicaa
    No srnky su zatial okey, kym im nevyrubu lesy..
    A za tu nohu si to vybavime zocivoci, jasne? Ziadni svedkovia poprosim :P
    publikované: 28.05.2008 22:27:05 | autor: Vera (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. dokelu..
    ..vedela som,ze si odskacem :P no dobre teda,prijimem trest..aj si ho zasluzim..:) ale nebudes ma zas napchavat cukrikmi,ze? :P bo budem buchta,aj ked to by bol dobry trest :D
    mimochom,dobry tah,nedat tam tu foto so skrytou reklamou na jednu nemenovanu mineralnu vodu :P
    publikované: 28.05.2008 22:33:06 | autor: kari (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Hmmm
    Chcela som tam dat aj tu fotku, ved si na nej pekna ako na vsetkych :),ale za Tebou bol kontajner,tak ze nebudem robit zle meno Pustemu hradu
    publikované: 28.05.2008 23:34:44 | autor: Vera (e-mail, web, autorizovaný)
  5. :)
    dal by som si taku prechadzku ... :) a inac presne viem o com hovoris..ked ides s niekym, ale mlcite.. ale vlastne ste v pohode, lebo ste spolu :) velmi prijemny pocit
    publikované: 29.05.2008 00:25:24 | autor: radkiinko (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. ale ale...
    nejako podozrivo casto sa tu zacina objavovat radkio...to o niecom svedci...
    publikované: 29.05.2008 17:06:32 | autor: niekto kto nechce byt menovany (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. :)
    svedci to akorat o tom, ze radkio uz ma trosku viac casu (nie nie..skola stale v haji ale uz mam notebook) ...

    radkio sa tu objavuje stale, len som doteraz nikdy nemal cas..chut.. cas... volu... cas... myslienku...cas na napisanie komentara :)
    publikované: 29.05.2008 22:24:59 | autor: radkio (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014