Kráčala, nevidiac kam, kráčala hmlou,
Jej kroky tiché i telo ľudské zahalené tmou.
Blúdila v myšlienkach, niť života hľadala,
Neprehliadnuc žiadny kútik, pokoja nemala.
Keď tú niť našla, ostrý nôž na ňu vzala,
Zahnala sa celou silou, aby ju preťala.
Niť však ďalej veselo sa pri nej vlní,
Nôž zlomil sa na dve časti, ozvena jej v hlave zvoní.
Pochopila hneď ako sa majú veci,
Že nemôže ich meniť sama, že žitie bude trest najväčší.
Tak zastala tam v ničote, znovu bola taká malá,
A pustila sa opäť do hry, ktorú s osudom rozohrala.
Niť života
22.07.2007 01:30:49
...
Komentáre
1:30 - jeeej nie som tu jediny nočný vták :-).
4 fataL
Ako si povedal, je to tazke. Nuz, tazke to maju aj ti, pre ktorych zivot nemusi byt trestom, ba je to pre nich omnoho tazsie, lebo si davaju hadam zalezat na tom, ako ziju :)
A ejha...
A že sa večer nedalo spať, tak to mi hovor, ja som bol hore do tretej a ľutoval som toho, že som radšej neostal pri kompe a nedopísal poviedku...
ahoj Veri :)))
Takže Verka!!! Ako vidím, začala si sa viac venovať básničkám ako filozofii... neva, aj toto ti pekne ide :))) taqkže pekne ... smutne... originalne
4 xube
4 Pestera
A dakujem za pekne slovka, draha :)
Veri
4 Pesterka moja zlataaa
no...
4 Pestera
Môj remix
kroky tiché pýšili sa krásou tela, slov.
Vtedy Ona, blúdiac mysľou, hľadala niť života.
Prehliadla tam každý kút, strážila ju samota.
Objav nite prekvapil ju, dýka v ľavej ruke tiež,
zahnala sa celou silou, zašepkala nožu: „Rež.“
Darmo dúfa, ako mnohí, čo preťali niť napoli.
Niť sa vlní, nôž sa zlomil, z ozveny ju hlava bolí.
Pravidlá hry pochopila, tajný súlad vecí,
že nemôže oheň horieť, dnu v ľadovej peci.
Tak zastali kroky zradné, v ruke opäť kocka malá.
Hod je návrat do hry žitia
- s osudom čo rozohrala.
P.S.(Pre S******): Trošku som sa s tým pohral.
Bravo, Andrejko, bravo
Andrej!!!
ehm