Pieces of me

Tento proces sa postupne vyvíjal a menil, zdokonaľoval. Obrad pravdepodobne každému známy trvá skoro tri mesiace a uskutočňoval sa kvôli ka, teda strážnemu duchovi, ktorý sa po istom čase vracia do neživej telesnej schránky (Egypťania rozlišovali človeka na ba - dušu a ka - strážneho ducha, zodpovedného za dĺžku života, šťastie, žiaľ, choroby, zdravie, silu či slabosť). Vykonával ho v chladnej komore bez okien tím chirurgov, ak ich tak môžem nazvať. Boli to kňazi zosnulých a každý z nich mal svoju špeciálnu úlohu, pri ktorej recitoval konkrétne texty s rovnakým významom ako prevádzané zákroky.

Mŕtvola sa bárkou privážala do dielne vabet  zvyčajne až na tretí deň po smrti, čo malo zabrániť nekrofílii.

Ďalej sa informácie trochu líšia v poradí úkonov, ktoré nasledovali, ale myslím si, že zanechajú rovnaký dojem, aj ak sem napíšem nesprávne poradie.

Prvý kňaz predkreslil červeným atramentom na ľavej strane brucha čiaru pozdĺžneho rezu. Druhý následne nožom niekoľkými rýchlymi pohybmi prerezal zosnulému (faraónovi dajme tomu) brušnú stenu. Keď urobil posledný rez, odhodil nôž, podkasal si dlhé šatstvo a vybehol z pitevne. Ostatní balzamovači po ňom začali hádzať vopred nachystané kamene. Vyžadoval to totižto samotný obrad, pretože človeka, ktorý niekoho poranil, pokladali za zlého a museli ho potrestať. Potom predstúpil ďalší kňaz, siahol do brušnej dutiny a postupne vytiahol všetky vnútornosti: srdce, pečeň, obličky, pľúca, črevá (tu sa informácie tiež trochu líšia), dôkladne ich umyl a umiestnil do štyroch kamenných nádob zvaných kanopy, ktoré prikryli kamennými vrchnákmi, a tak uväznili orgány, v ktorých údajne sídlili city - v tejto súvislosti najmä hlad a smäd. Každý krčah zverili jednému z Hórových synov: Ansetovi, Hapimu, Duamutefovi a Kebehsenufovi. ( iné zdroje hovoria, že srdce a obličky ostali na mieste - je možné, že obidva tvrdenia sú pravdivé, ale každé platí pre inú dobu).

Špeciálnym dlátom prerazili nosovú priehradku a dostali sa tak k mozgu. Tretí kňaz vytiahol strieborným hákom, ktorý vsúval nosným otvorom priečne nahor, z lebky mozog a neskôr sa mozgová dutina vyplnila živicou.

Takto už bola mŕtvola (no alebo to, čo z nej zostalo) pripravená na dehydráciu, trvajúcu 70 dní, ktorá spočívala v naložení do lúhu. Po takomto veľmi lákavom kúpeli ju umyli a vypreparovali palmovým vínom, kadidlom, cédrovým olejom, myrhou a škoricou, mali totiž konzervačné účinky. Nasledovalo zašitie rezu, natretie červenou (muži) alebo žĺtkastou (ženy) farbou a tuhé ovinutie trupu i údov ľanovými obväzmi. Medzi jednotlivé vrstvy natierali akýsi gumový roztok, ktorého prísady zatiaľ nie sú známe. Počas vysušovania bola telesná schránka vypchatá bylinkami, slamou a plátennými zvytkami, aby sa nezdeformovala.

Múmia musela mať na hlave posmrtnú masku s podobizňou nebohého, aby ba mŕtveho mohla spoznať telo.

Keďže si Egypťania neboli istí, čo presne bude po smrti, radšej to s amuletmi a talizmanmi preháňali, a tak ich tam rozhodne nebolo len zopár, veď pre istotu. Na hrdlo alebo na prsia sa zvykli vešať Hórove oči, papyrusove zvytky, ďalej tu boli prsteňové amulety a neodmysliteľne i skarabey, ktoré prepožičiavali zázračnú moc.

Nuž a potom už nasledovala rakva, ktorá bola vnímaná aj ako náhradné telo a obydlie. Faraóni ich mali viacej a posledná bola z čistého zlata, pretože verili, že Slnko je pokryté čistým zlatom. (Boh Slnka = božský otec faróna, teda i faraón je boh).

Mumifikácia sa pôvodne vykonávala len v súvislosti s faraónmi, neskôr sa objavuje aj u poddaných. A začal sa biznis.. :)