Dnes stretla som sa s malou Miškou
Náhodou
Na ceste odnikiaľ nikam
Stáli tam dve
Malé a nevinné
No jedna bola predsa len väčšia a bez plachého pohľadu
Už skazeného krokmi k dospelosti
No tá druhá, akási povedomá z niekoľkých metrov mi bola
Zacítila som jej pohľad, inak by bola pre mňa len ďalšia malá nevinná
Okolo ktorej som prešla
Dva kroky od nej a pozdravila sa mi
Teda pohli sa jej pery, v hlave mi znela hudba ako vždy
Ale na tých perách bolo napísané jedno „Ahoj“
A akýsi smútok jemný, hlavne v očiach sídlil
Bolo tam čosi ako „Chýbaš mi“
A ja mala som chuť si kľaknúť a objať ju
Pohladiť ju po vlasoch, prihovoriť sa jej
Smiať sa s ňou a chytiť ju za ruku
No len som sa nemo usmiala
S rovnakým smútkom v očiach
A s ľútosťou kráčala ďalej
Komentáre
R