Boh, to je slovo, ktoré mňa osobne i ľudstvo samotné sprevádza takpovediac od útleho veku, či v neho veríte alebo neveríte. Každý však v niečo verí. Prečo? Lebo musí. Prečo musí? Lebo to potrebuje. Prečo to potrebuje? Je to preto, lebo je slabý?
Nie, ak by bol slabý, tak by nevládal veriť predsa. Viera, to sme vlastne my sami. Preto je viera každého z nás kúsok iná. A predsa rovnaká. Potrebujeme veriť, pretože to nám dáva čosi podobné istote. To, čo nenachádzame v svojom ja. Potrebujeme len tú istotu, že niekto je a má to všetko pevne v rukách. Ktosi, kto nám pomôže, keď budeme sami, keď niet nikoho, kto je tu pre nás, kto vie, prečo sa veci dejú a chce nám pomôcť, kto drží nad nami ochrannú ruku.
Viera, to nie je hmotno. Preto je to vec názoru, pravdaže, nedokázateľná skutočnosť či ľudský výmysel. Ja osobne by som povedala, ľudský výmysel zrodený zo skutočnosti
(nedokázateľnej, no tu sa jedná o môj postoj a presvedčenie). Pretože ľudia veci z istého uhla pohľadu nevymýšľajú, len objavujú a pomenúvajú.
Veríte v Boha? Ja verím. Ale nie v tak celkom obyčajného. Moje vnímanie božstva ako takého ani len neprechádza okolo myšlienky starca s dlhou bielou bradou. Boh, to je pre mňa energia. Všadeprítomná, dokonca súčasť nás samotných, a všemohúca. Nekonečná, znovu a znovu zanikajúca a vznikajúca.
Nie hmotno. Nie kresťanstvo. Nie cirkev a jej biznis skrytý za snahu pomôcť a veľkými myšlienkami. Iste, nie všetci sú takí. Ale stačí pár zlých článkov a aj dobro môže byť ovládané zlom a všetko sa mení. Pôvodné kresťanstvo bolo založené vrstvou chudobných ľudí východorímskej ríše, ktorí verili v lásku, spravodlivosť a v to, že sa raz budú mať lepšie. Keďže chudoby bolo vtedy dosť, rýchlo sa rozšírilo a získavalo si čoraz viac a viac ľudí. Potom sa to zvrhlo a začal sa biznis, začal sa mierny, ale prostými nevzdelanými masami nebadaný odklon od pôvodných myšlienok a cieľov. Odpustky, čarodejnice, kacíri, inkvizícia, peniaze, moc, vraždy, manipulácie a mnoho vecí, o ktorých ani len netušíme.
Tým vôbec nechcem očerňovať katolícku cirkev, ale historické fakty sa nezaprú.
Nie hmotno. Preto nie Ježiš ako jediný syn boží, ale každý človek ako dieťa božie, keď už chcete také velebné pomenovania, každý niečim výnimočný. A som si istá, že on nebol jediný, kto pre ľudstvo trpel. Dobrý rečník. Ako Caesar, azda lepší. Možno dobrý človek. Ale len človek.
Tak a kebyže žijeme v stredoveku, už horím na hranici. Mojím cieľom nie je meniť niekoho presvedčenia ani ho rozhorčovať, len priviesť ho k tomu, aby sa zamyslel. Som zväčša mierumilovná. A teraz som.
Ak ste katolíci a teraz ste si prečítali tie slová vyššie, možno sa vám už ani nechce čítať ďalej a radi by ste mi asi spravili niečo nie veľmi pekné. Ale prečo? Lebo ste pod vplyvom cirkvi. Nie Boha. Áno, vaše prikázania, nezabúdam. Ktovie, koľko ľudí ich aj dodržiava. Nie sme predsa idealizovaní hrdinovia romantických diel. A áno Biblia má aj krásne filozofické myšlienky, len škoda, že je prepísaná, tá predtým bola na ne možno bohatšia, ale určite niekomu nepohodlná. Ale to je mierne odbočenie od témy a ďalšia strana písania.
Boha nemusíme volať Boh, môžeme ho volať rôzne, či už energia, osud alebo dokonca náhoda. Taktiež nám nebude v kostole bližšie. Bude nám bližšie, keď v neho budeme veriť, nezáležiac od miesta. Volám ho schválne Boh a nie energia, lebo všetci ste tak zvyknutí.
Myslíte, že pôjdem po tomto článku do pekla alebo do neba? Myslím, že ak je niečo po smrti, tak to určite nie sú tieto dve miesta. Lebo dobro a zlo sú, ako inak, uhol pohľadu ľudí. Ich myšlienky, ustálené myšlienky más udávajúcich ich zmysel.
Komentáre
a vies, ze
ja mam tieto kategorie dost rozdelene: viera, nabozenstvo, cirkev...
Nuz
Keby som bola pokrstena, tiez by som nechodila. :))
Viera? A načo?
Moj skromny nazor.
Ak táram tak prepáčte. Toľko môj názor.
Otazka
Verit alebo neverit? Never. Mnoho ludi neveri. Ale vies, co je komicke? Ze ked im je zle, tak zle, ze uz nevidia ziadne vychodisko, zacnu sa pytat boha to slavne " preco, boze?"
Istu mieru demencie sposobuje zla informovanost ludi o sebe samych, o ich postaveni a o ich mudrosti.
Zoberme si to cele tak: bez hluposti nebola by ani mudrost. Bez ohladu na to, co prevlada viac.
no..
zaujmave
Pekná téma
viera bola definovana ako priznavanie urciteho tvrdenia za pravdive napriek tomu ze su dokazi o jeho pravdivosti nedostatocne alebo mu priamo odporuju. Tato definicia odporuje racionalnemu mysleniu. No dajme tomu ze som sa uz naucil ze vsetko riesit raciom nieje spravne. Tak ci tak pripustam len vieru v seba, na vsetko ostatne radsej pouzivam slovicko dufam. Ale to je cisto subjektivny nazor...co sa tyka komentaru Niekoho koho netreba menovat, vieru potrebuju len slabosi? Takze neveris ani v seba? To si teda silny jedinec. Robit rozhodnutia na zaklade usudku ktori nemusi byt spravny? Myslim ze take rozhodnutia robi asi kazdi, teda jedine ze by niekto vedel apsolutne vsetko tak by sa rozhodoval na zaklade usudku ktori je urcite spravny. A ked uz sa tu mrha tak peknym slovom ako je verit, tak ovela krajsie vyznie(teda mne, cisto subjektivne), ked to slovicko clovek pouzije na svojich blizkych, priatelov, mozno rodinu, nie na Boha. Pre mna je Boh prilis daleko a prilis nezaujimavy...no ale ja som tu tak preco sa trapit nim ked sa mozem trapit ludmi ktori su tu spolu so mnou:)...mne to teda dava logiku:)
vidim
4 maja