Pieces of me

Konecne opät sedim za kompom a chystam sa nieco napisat. Hra mi tu song, ktory zlozil kamarat. Jednym slovom talent. Je pomala, smutna i vesela.Hodi sa k obom typom mojich myslienok.... Akoby navrat do minulosti. Okamzite sa mi zacinaju vybavovat spomienky. Slnko, ako vacsinu ran, ale hlavne v lete, zvedavo nazerajuc do izby, zalievajuce ju celu teplymi lucmi,.... Co vo mne vyvolavalo tuzbu podist k oknu  a pozorovat ako sa o moje rozospate oci, ruky, ci vlasy opiera prijemna energia vyvolavajuca pozitivne pocity, chut zit, ist von, smiat sa, ale hlavne nebyt sama. Myslienky ako krdel vran zmenia smer a zaletia k Radkiovi. Znova si premietam ten den, ked sme boli chvilku spolu, znova pocujem jeho smiech, znova ruka v ruke kracame od rieky. Predstavujem si, co robi teraz... nad cim uvazuje on. Potom mi vsetky myslienky prebije mapa Slovenska az mi je zle z osudu, zda sa mi byt tak nespravodlivy.. Pytam sa sama seba, ako to takto pojde dalej.. Ziadna odpoved. Nemozem mu povedat zbohom... nedokazem to, ved ho lubim.  Crta sa vsak vo mne obava, ze bud to jedneho z nas zlomi alebo prejde. No moje druhe ja mi odpoveda: osudu neuniknes... nepokusaj sa ho menit, ani k lepsiemu, ani k horsiemu, lebo dosiahnes pravy opak, nieco nevyhodne.. A tak sa snazim zbavit toho hlupeho pocitu smutku. Ved nemam byt preco smutna.. Lubim ho, on mna tiez, aspon to hovori. Viem, ze je... Su tisicky ludi, ktori su na tom horsie nez ja.. Nezufaj.. Po niecom zlom pride nieco dobre. A nebud taka narcisticka a prestan rozmyslat nad sebou..

Poobzeram sa okolo seba.. tu ..niekde blizko mna by mala stat moja najlepsia kamaratka*.. Ale ona tam nie je.. Ako dlho? Ja neviem... a dost ma to trapi.. Ma net.. ma mobil... vieme, kde ktora byvame... Tak preco sa uz vobec nerozpravame? Preco spolu nejdeme na caj? Uz iste zabudla na vetu: Neboj sa, chalan nas nikdy nerozdeli, za to ziadny nestoji. Tak jej napisem... hm.. odpisovala tak, ako keby som ju otravovala....mala som taky pocit, a ja si na svojich pocitoch dost zakladam... ja viem,niekedy som proste hrozna..tak chapem a kracam smerom k stromu,sadnem si do tiena a potichu cakam, co spravi.. Co spravila? Nic.. Tym len potvrdila moje obavy. Nase kamaratstvo asi skoncilo. Poznali sme sa od prvej triedy na zakladnej skole... Teda od 1996.. teraz je 2007.. Krasnych 10 skoro 11 rokov, ked som mala pocit, ze budeme nazvdy najlepsie kamaratky, ze Peta tu bude vzdy pre mna a ja tu budem vzdy pre nu. Ale nie.. iluzia.. Pytam sa preco a ironicky sa pozriem do zrkadla. Baba v nom mi odpoveda pohladom: ty vies preco. Lebo si divna. Bola si zla kamaratka. Teraz je neskoro plakat nad rozliatym mliekom. Dalo sa to cakat.. Kto by sa dokazal tak dlho bavit s clovekom ako som ja? Uplne ju chapem a respektujem to, ze je koniec vsetkym tym chvilam, ktore sme spolu prezili a len sa prizeram ako odchadza. Nemam ani sputane ruky.. no ajtak nemozem nic urobit. Mam totiz pocit, ze nech hocico spravim, bude to zle a potom este horsie. Ajtak navzdy ostanes moja najlepsia kamaratka, Peta. A viem, ze si tuto vetu nikdy neprecitas, lebo na moj blog nechodis..No mozno sa k Tebe dostane..osud doruci, ak je to potrebne.

Je mi zle, ked sa pozriem ako daleko som zasla, z toho, na ako malo veci som prisla.. Stale neviem, ci idem po spravnej ceste a pochybujem, ze na to raz pridem. Potknem sa a roztlciem si hlavu o chodnik.. ale ja v pohode vstanem a kracam dalej uvazujuc nad tym padom aj bolestou a pridem na to,ze nebola dostatocna. Nechcem ju vsaq znova zazit. Uvedomujem si vsak, ze nemozem ostat stat na jednom mieste, stmieva sa... Stmieva sa a ja musim odist.. Ale kam? Zasa si uvedomujem,ze sa priliz zatazujem sama sebou, pre boha, ja som strasny narcis. Niekedy by som bola najradsej niekym inym, neuvazovala nad takymi vecami, nad akymi uvazujem.. Mala by som vlastny svet plny stromov a huciacich vodopadov, zvierat a slnecnych dni.. bez ludi. Mozno by som prisla na par veci a potom aj na to,ze bez ludi nemozem byt. Nech ich akokolvek nenavidim..Som jedna z nich..ci sa mi to paci alebo nie. Neviem sa zmierit s tym, ze je par veci, ako nechcem, a moja tvrdohlavost ich nezmeni, neviem sa zmierit s pokusmi na zvieratach, neviem sa zmierit s vojnami a zbytocnymi smrtami africkych deti, vytinanim stromov...ba celych lesov, ktorych rozloha nie je zanedbatelna.. Neviem sa zmierit s tym, ze ludia nicia sami seba, je mi to luto... Neviem sa zmierit.. lebo nechcem.

------------------------------------------------------------

* tato cast clanku uz neplati, co sa mojej najlepsej kamaratky tyka.