Som taký malý blázon, ktorý stavia sochy z ľadu, keď sa topí sneh
Ktorého rozveselí prišívanie gombíkov
A chvíľka ticha medzi Tebou a mnou, keď sedím na zemi a nemám kam spadnúť
Si ako skalpel, ktorý vie vyrezať rakovinu z tela, ale i zaťať do živého
Rozlievaš mi po izbe šťastie, chtiac či nechtiac
A potom, keď už sa farby naozaj podobajú farbám, musíš odísť
A ja sa prechádzam po kopcoch perín sama a snívam o ružových slonoch a apokalypse
A potom ešte aj príde ráno a dokonca musíme aj zomrieť!
Komentáre