Pieces of me

Uteká tmou plnou spomienok,

Z krku jej horúca červená krv strieka,

Beží z posledných síl, no potkne sa o kamienok,

V hľadisku však nik nenarieka.

Opona padá a pár ľudí tlieska,

Tam, kde sa potkla ešte stále leží,

V hlave jej odporný hlas dokola vrieska.

Ale ona nevníma,že ten čas tak beží.

Hľadisko je už prázdne,

Ba aj herci odišli.

Odrazu je všetko krásne,

Viac si už zahrať neprišli.

Túto hru samotný život píše,

A preto nezmeškaj ju, je jedinečná,

Je plná smiechu, no má i kríže.

Kiežby bola nekonečná.

Po padnutí spomínanej opony každý odísť musí.

Niekto javisko nemá rád, niekto však z neho len ťažko odchádza -

Niekomu sa umrieť hnusí,

No raz skôr či neskôr každý život zrádza.

A kamže podeje sa tá ustatá duša,

Snáď neprepadne sa do ničoty.

Či samotný pán pekiel ju pokúša?

Či u pána nebies dostane sa jej prijať ochoty?

Nuž nevieme, čo po konci čaká nás,

Na to nikto nezabúdajte,

Nech pomôže vám vždy srdca hlas

A každý svoju rolu najlepšie ako viete hrajte.