Kráčam prázdnym tichom noci
Uvažujúc nad životom, jeho zmyslom, jeho chuťou
Ticho pretne ľahký praskot kdesi v hrudi
A moje chladné pery začne zohrievať nekonečný potok krvi
Kráčam prázdnym tichom dňa
Okolo mňa všetko plynie nedotknute
Moje sny vlastnia iní
Za úsmev či za peniaze?
Ticho pretne ľahký praskot kdesi v hrudi
A moje chladné pery začne zohrievať nekonečný potok krvi
Moje oči plačú aj keď im to zakazujem
Kráčam prázdnym tichom ničoty
Prizerajúc sa ako sa môj svet vzďaľuje od reality
A ako sa rozpadáva
Ako miznú ideály
Ako miznem ja sama
Ticho pretne ľahký praskot kdesi v hrudi
A moje chladné pery začne zohrievať nekonečný potok krvi
Moje oči plačú aj keď im to zakazujem
Ale on mi nedovolí odísť, aj keď som ho tisíckrát prosila nech ma odtiaľto vezme, bárs aj do samotného pekla, ktorého sa ľudia tak boja
Nie, usmieva sa, najväčším trestom pre teba je život sám.
Tak ži naplno.
Komentáre
A ako sa rozpadáva...
Ahoj Maja
Neviem sice ako vyzeraju ostatni, ale ja mam vraj smutne oci. Dokoca i jeden profesor v skole raz podotkol, ze vyzeram byt smutna (a to som vtedy ani smutna nebola). Ked kracam, mavam hlavu sklonenu a na ludi sa velmi nepozeram, som vo svojom svete myslienok.
Najradsej by som bola tien, aby si ma nikto nevsimal a len za niekym ticho sla.
no, vera
ale krasne si to zhrnula: Nie, usmieva sa, najväčším trestom pre teba je život sám.
Tak ži naplno.
4 Maja
Ci to takto ma byt, tazko povedat, nikto a vsetci maju pravdu ked hovoria aky ma zivot byt a ako ho mas zit.
Ale to, ako ho zijes, je podla mna odrazom toho, v akych si podmienkach, takze tazko hovorit Tebe, ako mas zit.. Nik to nevidi Tvojimi ocami, a preto nikto nemoze tvrdit, ze ma pravdu, ked ti nejak poradi.
vyborne :)
no a to o tom sklamaní: ja to riesim tak: kazdemu verit s rezervou /bohuzial/, spoliehat sa na seba a aj ked silná nie som, nik nepovedal, ze sa tak cítit nemozem:) tak nejak bojovat :)
vera :)
4 pumandulka