Tam, niekde v tme padajú kvapky mojej trpezlivosti
Rozbíjajú sa o chlad modrého ľadu
Cítim, ako sa mi vyprázdňujú žily, ako slabne telo
Kráčam bosá a každý ďalší krok čoraz viac a viac páli
Vlasy mi strapatí nemilosrdný vietor
A za bradu mi tvár dvíha nahor studená ruka, ktorá sa snaží hrať nehu
No je to len ako ďalšia facka, postrčenie, potknutie
A poznanie tvrdosti a nepoddajnosti ľadu zblízka
Usmievam sa ako najväčší hlupák
V svojom neoblomnom presvedčení kráčam tam, kde predpokladám, že nájdem miesto, kde sa zohrejem
A vyháňam z mysle myšlienku, že neexistuje
Komentáre