Pieces of me

Kruté slnko dopadá na poľnú cestu uprostred zničenej krajiny. Sivožltý prach sa nehlučne dvíha do výšky a zahaľuje i dusí všetko navôkol. Prázdnotou zíva tento kraj, len zopár rozkladajúcich sa mŕtvol v roji múch zdobí okraj cesty.

Ticho presekne akési pravidelné pomalé klopanie kdesi pod slnkom snažiacim sa trýzniť zem svojimi žeravými dotykmi. V prachu zjavuje sa čosi sivé, meniace sa pomaly a plynulo na čierne a zvuk zosilnieva i pridáva sa k nemu iný. Postupne z ťažkého vzduchu vystúpi postava zúboženého čierneho koňa. Jeho krvácajúce nozdry sa rýchlo rozširujú a zužujú, snažiac sa nabrať aspoň kúsok znesiteľnejšieho vzduchu. Jeho hlava spola dotrhaná až vidieť kosti bezvládne sa spúšťa čoraz nižšie a nižšie nevnímajúc klbká hmyzu pochutnávajúceho si na jeho živom mäse. Krv stekajúca mu po mohutnom krku kropí poľnú cestu i jeho zodraté kopytá sťažka dvíhané a opäť kladené na zem. Rebrá trčiace spod kože sa o seba odierajú vydávajúc nepríjemný zvuk sem-tam tlmený vyčnievajúcimi črevami. A všade navôkol vzduchom sa nesie hnilobný zápach rozkladajúcich sa tiel.

Na chrbte koňa je prevesený človek alebo skôr to, čo z neho zostalo. Hlavu má na kúsky rozmliaždenú, bez mozgu i jedno oko mu chýba. Miesto nosa mu len akási spleť kostí a kože skrášľuje tvár už nemá, bez jazyka, s ústami plnými zvratkov. Jedna z jeho rúk len bezvládne visí na spleti tkanív prežratých červami a larvami. Tá druhá, už obhryzená, zľahka sa kýve so zaťatou päsťou. Z brucha mu vyliezajú vnútornosti a črevá nechávajú sa lenivo ťahať po mlčiacej poľnej ceste. Nohy už nemajú svoju podobu, lež sú to len akési znetvorené výrastky. Pach smrti tancuje po horúcom vetre a chystá hmyzu hostinu, no kôň nie a nie padnúť, ikeď priťažké sú mu zbytky človeka i trpí viac než dosť. Kráča ďalej, až sa cesta skončí a blízko zbadá jazero plné vody, ktorá už len pohľadom na ňu osviežuje. S nádejou kráča teda k jazeru, no každý krok zdá sa byť ťažší a ťažší. Už len pár. Vietor pohráva sa s jeho zničenou hrivou a do uší šepká mu len jedno slovo: umrieš.

Posledný pohľad. Búšenie srdca, pocit prázdna. Ťažké telo zrútilo sa do mora prachu spolu so svojím nákladom. Krajinou ozýva sa pridusený smiech. Voda bola ajtak skazená ľudskou hlúposťou.