Pieces of me

Kracam, ako kazdy piatok, domov takmer prazdnou ulicou. Odkial kraca dlhovlase dievca zahlbene tak ako vzdy v nekonecnych myslienkach ? Moja cesta sa zacala na zamku, kde som znovu sedela pri salke caju s castou mojich blizkych ludi. Potom mala chvilka pocuvania skusky orchestra, ktory ma priam ocaril, takze sa mi velmi tazko vracalo spät do cajovne a napokon uplne odchadzalo zo zamku. Nasledovala polhodinova zastavka v parku, kde sa konal jazzovy koncert. A potom misia s jasnym cielom: co najrychlejsie domov.

A tak kracam s mp3kou na usiach ako zväcsa, zahrabana, ako som uz spominala, az po korienky vlasov v myslienkach, ked ho zrazu zbadam.

Vidim ho uz druhykrat. Je krasny. Ma krasne velke hnede uprimne a laskave oci plne ocakavania, co urobim. Je kdesi predo mnou a ja pokojne kracam za nim. Potom spomali a ja ho dobieham. Tak krasny pocit pozerat sa mu do oci. Trosku sa nahnem a pohladkam ho. Krasny havko. Cely biely, sem tam hnedy flak, bez obojku, s chvostikom, ktory mi pripominal moje nerozcesane vlasy v o dost kratsom vydani. Veselo nim zavrtel a zacal behat po okoli, no nikdy nezasiel odo mna priliz daleko, väcsinou siel kamsi dopredu, akoby pozeral, ci nejde niekto oproti nam. Ako mi piesne Apocalyptici prenikali do duse, pozerajuc sa na neho, zacala som uvazovat, ze je ako ja a ja som ako on. Tulak, co zboznuje slobodu, s ostatnymi domacimi psikmi pokeca cez plot a ide dalej, za nufakom, hladat nieco, o com sniva.

Pocas nasej spolocnej cesty sme obaja mlcali, rozpravali sme sa pohladmi a sem tam dostal pohladenie, rozumeli sme si aj bez slov. A tak sme obaja kracali on stastny z toho,ze nie je sam, ja tiez, ale s istou obavou, ze o chvilku sa cesta konci a mozno ho uz neuvidim. Blizko ciela som sa este poslednykrat zohla a pozrela mu do oci, pohladkala jeho srst bielu sta sneh a hovorila si,uz sa za nim neotocis.... nie.. Neotocila som sa.. presla som 20 metrov....30 uz neprisiel. Az potom ako strela pribehol ku mne. A zbadal ciel svojej cesty. Dalsi psik. Zacali sa spolu hrat a nahanat a bolo vidno, ze su obaja z toho dost stastni, tak som sa pobrala rychlo prec, aby mi za nim nebolo tak velmi smutno. Mozno jeho stastie trvalo len tu kratku chvilku, mozno ten psik potom odosiel prec, ale v tom momente bol havo stastny.

No vsetci predsa hladame velke stastie, nie je tak? Myslite si, ze velke stastie je lepsie nez male? Mozno. Ale co ak je predsa len lepsi jeden moment stastia ako dlhsia doba? Ten moment si, sudiac podla seba, budeme pamätat dlhsie, pretoze je jedinecny, neobycajny, zatial co nam dlhodobe stastie zovsednie a prestaneme ho vnimat ako stastie, bohuzial, toto sa stava. A az potom, ked to stastie stratime, zistime, o co sme prisli. Neskoro, ale predsa :)

Zelam vsetkym hladajucim svojich cielov, aby boli uspesni a dufam, ze hava este stretnem a ak nie, tak snad len preto, ze uz nasiel nieco, co hladal, snad dobreho pana alebo pani, ktori by mu boli viac priatelmi nez panmi.

Prikladam jeho fotku :)